Always with me

3. časť

Nádych, výdych.
Vchádzam do jedálne a cítim na sebe pohľady. Dosť ma to otrávilo a mala som sto chutí odtiaľto rýchlo újsť.
Jedno tmavovlasé dievča približne v mojom veku pohŕdavo pohodila vlasmi. "Aha ďalšia štetka. " poznamenala a ďalších päť dievčat sa zozrehotalo.
"Ako vy? Nie prepáčte. "bolo mi z nich zle a už som vedela že medzi ne nezapadnem. A ani som nechcela.
Blúdila som očami po stoloch a hľadala vhodné miesto na sadnutie.
Do oka mi padol malý stôl v rohu, no keď som k nemu došla zistila som, že tam už niekto sedí.
Malá, útla osôbka na mňa vystrašene pozerala tmavomodrými očami v ktorých sa zrenničky od strachu ešte viacej zväčšili.
"Môžem si k tebe sadnúť? " váhavo som sa priblížila. Popravde som sa jej trocha bála.
Pokývala hlavou na znak súhlasu a jej čierno čierne vlasy sa jej spustili do tváre.
Sadla som si teda no dlho mi nedalo tak som sa jej musela spýtať pár otázok.
"Volám sa Prima ale kľudne ma môžeš volať Prim. " začala som pomaly. Bola ticho. "Ty si? "
Pomali zdvihla hlavu a uprene sa na mňa pozrela. "Niesi tu dlho však? " toto ma dosť zarazilo. "Nie, iba mesiac a to ma aj tak medzi ľudí nepúšťali. "
"Aha, takže ty nevieš prečo sa mi radšej ostatný vyhnú oblúkom. " nechápavo som zdvihla obočie a pokrútila hlavou na znak nesúhlasu.
"Tak ti to teda poviem. Volám sa Samantha ale pre môj výzor ma prezývajú staršie dievčatá Samara. Nikdy som tu nemala byť. Keď mi pred dvoma rokmi otec násilne zabil mamu a nechal ma tam stáť so zakrvaveným kladivom v ruke nad maminým zohaveným telom, našli ma susedia, doviezli sem a povedali že som si zavraždila mamu. Otca našli krátko na to obeseného v blízkom lese. " s utrpením v očiach na mňa pozrela.
Objala som ju... tak ako by ju bola obímala jej mama aj keď tú som jej ako šestnásť ročná hrať nemohla.
"A teraz sa ma každý bojí a myslia si že ich tu povraždím. Nemám nikoho.."
"... presne ako ja... " dodala som a slza mi stiekla po líci.
Keď sme sa trocha ukľudnili spýtala som sa jej koľko má rokov. Mala iba osem ale vyzerala byť už dosť skúsená životom. Chúďa dievča.
"Prim, už musím ísť .. vo dverách ma čaká sestrička. Snáď sa čo najbližšie uvidíme... mám ťa rada a ďakujem ti že si ku mne taká milá. " objala ma a rozbehla sa k dverám. Ešte chvíľu som sa za ňou pozerala a potom som sa vybrala za ňou.
"Ale ale, naša psychopadka sa skamarátila s malou vrahyňou... " ani tá štetka nestihla dopovedať už som jej strelila takú facku že ju to zhodilo zo stoličky.
Okamžite pribehli sestričky a ťakali ma od nej lebo by som ju tam asi zmasakrovala. Ostatné dievčatá na nás zdesene pozerali.
"Ešte raz o nej niečo takéto povieš ty " rozhliadla som sa dookola "alebo niekto z vás tak to neschytá len váš ksicht. "
Keď sa pozviechala zo zeme a odpľula si krv iba som sa spokojne usmiala spod prameňov vlasov ktoré mi padali do tváre.
Sestričky ma odtiahli na izbu kde mi vpichli do ramena nejakú injekciu po ktorej som okamžire odkvecla.

Ahoj. Je tu ďalšia časť kde sa objavuje Primina prvá priateľka Sam. Dúfam že sa časť bude páčiť ( musim vymyslieť niečo nové lebo toto píšem pri každej časti :D ). Užívajte života
PS.: na obrázku je Sam ( Samantha )