Always with me

1. časť

Rozlepila som oči. Čakal ma vlastne ten istý pohľad ako doteraz. Biele steny, zo stropu opadávajúca omietka, svetlo skladajúce sa zo zamrežovanej žiarovky, takisto zamrežované okno cez ktoré sa predierali ranné slnečné lúče.
Zoskočila som z postele a moje bosé chodidlá zľahka ťaply na podlahu. Biela nočná košeľa splynula po mojom vychudnutom tele. Pre istotu mala aj dlhý rukáv asi chceli aby som nevidela ranky pozdĺž mojích predlaktí. Aj tak som však vedela že sú tam. Docapkala som sa k veci ktorú som v tejto miesnosti nenávidela asi najviac- zrkadlu.
Meravo som sa doň pozrela. Moje blond vlasy boli dlhé po pás a vyzerali dosť zanedbane, veď za ten mesiac čo som tu sa ani nečudujem. Prehodila som ich dozadu aby som si mohla poriadne pozreť do tváre. Bola bledá a meravá. Zelené oči lemované dlhými tmavšími mihálnicami stratili všetok lesk a radosť ako pred pol rokom. Vlasne tá udalosť spred pol roka ma úplne zničila a dostala sem. Znova som sa rozplakala. Hnevala som sa na zrkadlo, že mi zase pripomenulo to, čo ma tak trápilo... jeho.
Zrazu som chytila také nervy že som sa zahnala a päsťou udrela presne do odrazu mojej tváre v zrkadle. Vypadlo pár črepov a z hánok mi tiekla krv ale bolo mi to jedno. Rýchlo som si sadla na zem a vzala do ruky jeden z črepov. Vyhrnula som si rukáv a prešla som si z ním po zápästí. Pomaly sa začali objavovať kvapôčky krvi a po chvýli už krv jemnými prúžkami putovala do mojej dlane.
V tom vbehla do miestnosti sestrička. Rýchlo som si stiahla rukáv a pokúsila sa skryť sklíčko v ruke. Keď podišla ku mne od nervozity som stisla sklíčko pevnejšie a z dlane sa mi spustil malý pramienok krvi.
Okamžite ma schmatla za ruku a postavila ma. Prezrela si rukáv ktorý bol už celý zakrvavený a aj moje krvavé hánky. Zohla sa aby zpratala črepy zo zeme a tým odhalila svoj krk. Mala som nesmiernu chuť zapichnúť jej ten kúsok sklíčka ktorý som mala v ruke do toho krku. Už už som sa zaháňala keď v tom ma druhá sestrička zozadu schmatla a odtiahla do bezpečnej vzdialenosti. Dovtedy sa tá prvá spamätala a sklíčko mi z ruky vytrhla.
" Prima! No tak, upokoj sa. " dali mi nejaké sedatíva a uložili do postele.
"Čo sa tu vlastne stalo? " spýtala sa tá druhá.
"Asi zas dostala záchvat. Budeme ju musieť chodiť kontrolovať častejšie a treba odstrániť z izby nebezpečné predmety. " odpovedala prvá.
Potom si už nepamätám nič.

Tak a je tu prvá časť. Dúfam, že sa bude páčiť. Zase sa ospravedlňujem za chyby. Užijte si príbeh ( hh ak ho vôbec bude dakto čítať ).