Always with me

4. časť

Odkedy som údajne napadla Clarie ( tú štetku ) ma medzi ostatných pacientov púšťať nechceli.
Na jednej strane som bola rada, že mám od nich pokoj, ale na druhej ma trápilo čo sa deje so Samanthou.
Ona bola vlaste jediný človek po Joshovej smrti kto sa so mnou bavil aj o niečom inom ako o príčine havárie, mojich depresívnych stavoch, rodine a minulosti.
Josh...och môj drahý Josh prečo teraz nemôžeš byť so mnou. Vždy si si urobil pre mňa čas tak prečo tu teraz niesi?!
Začala som kričať pričom som svoje tupé nechty zarývala do kože nad kolenami a ťahala ich pozdĺž celých stehien až k bedrám. Opakovala som to dovtedy kým sa mi tam nezjavyli červené šmuhy na ktorých sa miestami objavovali kvapôčky krvi.
Chcela som to zopakovať no zrazu som pocítila na ramene dotyk. Prudko som sa tým smerom otočila no nik tam nebol. Vlastne v celej miestnosti nebolo okrem mňa ani duše. A možno že nie...
Vstala som a spodok nočnej košele mi prikryl doškriabané stehná. Prešla som po izbe. Ešte stále som bývala so sestričkou, aj keď som ju vídala len ráno a večer. Cez deň ma kontrolovali cez malé zamrežované okienko ktoré bolo v kúte izby tak vysoko, že sa skoro dotýkalo stropu. Vlastne sa to oknom ani nedalo nazvať skôr to vyzeralo akoby im z tamaď vypadlo pár tehál a tak to zamrežovali.
Bolo tu ešte jedno okno. Normálne okno ktoré nemalo ani mreže.
V podstate ani ich nebolo treba lebo keby im tu s tadiaľ chcel dakto skočiť a ujsť dolámal by si nohy a ďaleko by nedošiel, naopak keby sa chcel dakto zabiť tiež by sa len zranil a tiež by z toho nemal nič.
Počas tohto fylozofovania nad oknami mi prišlo na um že by som mohla ujsť. Pustila som sa teda do plánovania...

Zdravím. Veľmi sa ospravedlňujem že dnešná časť je dosť krátka ( ako keby ostatné neboli :/ ) ale chcela som ju dokončiť a zverejniť už včera ale náhle zdravotné problémy mi to prekazili. Dnes sa posnažím ešte niečo pridať. Enjoy story.