Always with me

14. časť

Nádych, výdych... vchádzam dnu a cítim na sebe všetky tie pohľady.
Striaslo ma a sklopila som zrak k zemi.
Jay niekde zmizol a ja kráčam sama chodbou plnou ľudí.
Ľudí, ktorý majú priateľov- majú niekoho.
Jedno šťastie bolo že Jay chodil na tú istú školu ako ja, to jediné ma držalo pri vedomí v tejto psychiatrii.
Ako som tak zamyslená kráčala chodbou do niekoho som vrazila, dosť silno na to aby sme obaja spadli. Avšak on bol lepšie stavaný takže ním to ani nepohlo, zato ja som už bola skoro na zemi keď ma zachytil.
Odhrnula som si vlasy z tváre a prekvapene som naňho pozrela.
"Mathew? " neverila som vlastným očiam.
Mathew bol jeden z Joshových kamošov, mohla by som povedať že asi najlepší. Ja som ich poznala pomerne dobre aj keď odkedy bol Josh so mnou trocha ich zanedbával.
Našťastie oni mi to nikdy nezazlievali a mali ma celkom radi.
"Och Prim, prepáč ja som taký debil. Si v poriadku? " bol dosť prekvapený že ma vidí.
"Áno. " odpovedala som a prekrížila som prsty za chrbtom.
Chvíľu sme na seba blbo čumeli a potom ma objal.
"Fakt som debil, Prim, prepáč že sa pýtam ale... " slzy sa mi nahrnuli do očí lebo som vedela čo sa ma chce opýtať.
Všimol si to a rýchlo ma skryl v objatí.
Pritúlia som sa k nemu a potichu plakala.
Vtom doňho niekto drgol; Jay.
Keď sa odomňa Mathew odtiahol Jay si všimol že plačem.
"Čo si jej spravil ty hajzel? " zreval na Mathewa a stisol ruky tak až mu bolo úplne vidno žily.
Vedela som že sa chystá bitka a tak keď sa Jay zahnal na Mathewa som pred neho skočila.
Dostala som takú ranu až ma odhodilo na zem.
Zatiaľ sa Mathew šikovne uhol druhej rane a pribehol ku mne.
"Prim si v pohode? " zohol sa nado mnou.
Všetko ma bolelo a nedokázala som sa ani pohnúť.
Keď sa k nám priblížil Jay okamžite sa predo mňa postavil aby ma bránil.
"Pozri čo si jej urobil! " zvrieskol naňho a ukázal na mňa ale keď sa Jay pohol smerom ku mne odstrčil ho.
"Už sa k nej nepribližuj, rozumel si?!"
Aj keď bol Jay od neho starší nemal by nad Mathewom šancu. Mathew chodil na kickbox a celkovo bol vyšší aj lepšie stavaný.
Jay iba dačo zavrčal a zmizol.
Vedela som že mi nechcel ublížiť ale nemohla som ani dovoliť aby sa niečo stalo Mathovi kôli mne.
"Bolí? " opýtal sa ma Math aj keď dobre vedel odpoveď na svoju otázku keďže som tam mala fakt nepeknú ranu + určite riadnu modrinu.
Opatrne mi urel pramienok krvy ktorý mi tiekol z rozbitej dolnej pery.
"Takto v škole byť nemôžeš... poď odprevadím ťa domov. Učiteľom povieme že ti prišlo zle aby sa to zbitočne neriešilo; ok? " usmial sa na mňa a ja som mu chabo úsmev vrátila.
Pomohol mi na nohy, teda, vzal ma na ruky a išli sme.

Po dlhej dobe *emoji z rukamy nad hlavou*
Do začiatku prázdnin by som chcela ešte jednu časť pridať lebo potom idem k babke kde budem odrezaná od sveta ( aspoň niečo predpíšem ).
Love u ^_^