Always with me

19. časť

Večerná prechádzka s Mathewom mi padla veľmi dobre.
Domov som sa vrátila neskoro večer. Toľko čo som si prehodila učebnice na druhý deň, osprchovala som sa a keďze sa mi nechcelo nejako riešiť požamo zaspala som v Joshovej košeli a spodnom prádle.
Už som sa pomaly opúšťala keď som ešte v zlomku sekundy zbadala usmievajúceho sa Josha ako ma ide pohladiť.

Ráno ma zobudil môj milovaný budíček ktorý by som od samej lásky asi zjedla. Rýchlo som si urobila raňajky a išla som dať dokopy to čo Jayova päsť spôsobila.
Už som bola na ceste do kúpeľne keď niekto zazvonil.
Otvorila som dvere a mala som čo robiť aby som sa neposkladala na zem; vo dverách totiž stál Jay.
"Eh, uhm, ahoj Prim... " trocha nervózne sa usmial a kusol si do pery, vtedy mi doplo že tam pred ním stojím vlastne v tom v čom som spala.
"Eeeh, hej dobre, ja neviem, poď dnu a prosím daj mi minutku. " ani som nečakala na jeho reakciu a rýchlo som sa išla prezliesť.
Vybrala som prvé čo prišlo pod ruky; skinny rifle s vysokým pásom, krátke bordové tielko a dlhý béžový kardigán.
"Ok, už je to lepšie. " usmiala som sa ani neviem na koho a išla som späť k Jayovi.
"Takže, čo si želáš? " usmiala som sa, nanešťastie to nemohol byť úprimný úsmev.
"Ach tak... ja len som po teba prišiel, ehm vieš ako že pôdeme spolu do školy. " nervózne si prehrabol vo vlasoch.
"Dobre, ďakujem. "
Chvíľku na mňa čudne pozeral, tak zasnene, potom ku mne podišiel chitil mi bradu medzi palec a ukazovák a dvoma prstami mi prešiel po tvári.
Vyzeralo to asi ako z tých romantických filmov tesne pred scénou kde sa pobozkajú.
Trocha ma to vydesilo no on sa odtiahol a smutne na mňa pozrel.
"Vážne som ti toto urobil? " opýtal sa a pozeral si pri tom na ruky.
Ja som len ticho prikývla.
On zaťal ruky v päste a tou rukou ktorou ma vtedy udrel teraz z celej sily vrazil do steny. Úplne si zodral hánky a zo syčaním sa spustil na zem.
"Jay si v poriadku?! " hodila som sa na zem k nemu.
Teraz mal celú dlaň od zápästia napuchnutú a fialovú, z hánok mu tiekla krv.
"Prečo si to robil? Veď si si skoro zlomil ruku. " vyčítavo som naňho pozrela kým som mu na ruku dala bandáž a zaväzovala mu to obväzom.
"Fakt prepáč Prim. " pozrel sa mi do očí.
"To je v poriadku. " objala som ho a pomohla som mu na nohy.
"Idem si ešte prekryť tú modrinu a môžeme ísť. "
Cestou do školy sme boli ticho. Akosi sa to ráno nejako podpísalo na nás oboch.
V škole som sa krátkym objatím rozlúčila s Jayom a išla som do triedy.
Keďže Mathew raz prepadol chodil so mnou do triedy. Sadla som si teda k nemu ale nemala som náladu sa s ním rozprávať. Celé vyučovanie som bola myšlienkami niekde mimo.
Spomenula som si na psychiatriu, na Sam, na môj útek, na jej smrť. Akosi mi rýchlo ubehol odvtedy čas, ja som sa dala dokopy a na to všetko som zabudla.
Z rozmýšľania ma vytrhol Math keď do mňa drgol aby som sa pobalila.

Cestou domov bolo tiež nejaké divné ticho.
Celý ten čas vedľa mňa išiel Josh. Chcelo sa mi plakať keď som naňho pozerala ale on sa usmieval.
Už som sa k nemu chcela aj ozvať ale on mi priložil prst na ústa. Samozrejme som to necítila ale pochopila som.
Ani neviem ako ale zrazu chodník vystriedala tráva a opadané ihličie; boli sme v lese.
Potichu som kráčala vedľa Matha a čakala kam nás zavedie.
Po chvíľke sme došli na malú lúčku s nádherným výhľadom na hory. Vtedy mi Mathew dal ruky na oči.
"Ver mi. " šepol mi do ucha keď som sa mykla.
Upokojila som sa a šla som kam ma viedol.
Keď mi konečne dovolil pozerať sa zbadala som malú chatku. Bola perfektná. Josh mi raz spomínal nejakú Mathewovu chatku v lese kde chcel ísť so mnou na víkend no takto som si to nepredstavovala.
"Čo na ňu hovoríš? " usmial sa Mathew a dal mi ruku okolo pliec.
"Je dokonalá. " s úžasom som vydýchla. On sa len uškrnul a potiahol ma dnu.
"Čo keby sme si tu urobili malú víkendovku? " žmurkol na mňa a rozvalil sa na pohovke.
Ja som len prikývla a prezerala som si miestnosť.

"Už sa neviem dočkať! " vyskakoval Math cestou domov ako prerastené kamzíčatko. Ja som sa z neho len smiala.
Keď sme konečne došli domov usmial sa a už sa pomali zberal že pôjde.
"Hej, " zastavil a otočil sa ku mne "ďakujem. " usmiala som sa.
"A za čo? " spýtavo nadvihol obočie.
"Za zlepšenie dňa. " rozkošne sa usmial.
"Tak aj na budúce a nezabúdaj na víkendovku. " žmurkol.
"Oukej," usmiala som sa "paa zajtra. " rýchlo som mu dala malú pusu na líce a zmizla som do bloku.
Cez okno som potom videla ako odchádza a prstami si prechádza po líci. Usmiala som sa a zrasu ma naplnil taký čudný, príjemný pocit.

Tak som rada že som konečne vydala novú časť. Čítala som predošlé časti a našla som tam dosť chýb ( bravo ) takže to potrvá kým to opravím. Niektoré chyby sú iba také estetické ale mne to aj tak vadí a chcem sa za ne ospravedlniť.
To by bolo tak asi všetko.
Enjoy story
♡ u.