Always with me

7.časť

Tackala som sa po ceste ako neživá. Absolútne som nevládala. Bolelo ma celé telo a myseľ som mala zastretú výčitkami ohľadom Samanthinej smrti.
Ako som tak kráčala zo sklonenou hlavou niečo vedľa mňa zašušťalo. Nikde naokolo nebolo ani živej duše no ja som cítila že niesom sama. S týmto pocitom som kráčala ešte pol hodinu.
Rozmýšľala som o všeličom takže som ani nezaregistrovala auto blížiace sa odzadu.
Bola hmla a bola som oblečená v tmavom, takže ma šofér nemal ani najmenšiu šancu zbadať. Všimli sme sa až keď bolo auto dva metre odomňa.
Zrazu som pocítila tupý náraz a potom ťažký dopad na tvrdú zem. -som mŕtva?- pomyslela som si, -zrazilo ma to auto? Nemohlo, padla som skôr než sa priblížilo- toľko vecí sa mi hnalo v tej chvýli hlavou.
Spamätala som sa až keď ku mne dobehol vodič auta.
"Si v poriadku? " ustráchane sa ma opýtal vysoký, hnedovlasý chlapec ktorý mohol mať tak nanajvýš dvadsať.
"To nič nieje, som v poriadku. " usmiala som sa a chcela som pokračovať v ceste ale zadržal ma za zápästie.
"Vážne ti nič nieje? " zapichol sa do mňa zelenohnedými očami.
"Nie. " odvetila som pohodovo aj keď som mala sto chutí začať plakať prečo ma nemohol zraziť, prečo ma niečo záhadne muselo zložiť na zem.
Aj tak mi neveril a preto sa ponúkol že ma odvezie domou. Nasadla som teda k nemu a povedala mu adresu bytovky kde sme s Joshom bývali.
"Len tak mimochodom... ja som Jay, to aby si nemala zlý pocit za to že sa nechávaš odviezť cudzincom. " doslova mi čítal myšlienky "Ty si? "
"Prima. Ale volaj ma prosím Prim, nepáči sa mi tam to A. "
"Fuha dievča, takže ty počítaš s tým že sa budeme nejako častejšie stretávať? "
"A na to si zas ako prišiel? " nechápavo som zdvihla obočie.
"Inak by ti bolo jedno ako ťa budem volať. " prefíkane sa na mňa zaškeril- dostal ma.
Pýtal sa ma ešte veľa vecí no asi nedostal toľko odpovedí koľko chcel. Ja som zatiaľ nenápadne zistila že o pol roka bude mať devätnásť čiže je skoro taký starý ako ja keďže o štyri mesiace budem mať osemnásť.
Čiže budem môcť bývať sama, dovtedy sa sociálke nejako skryjem.
Keď zastavil pred mojim blokom rozlúčil sa slovami "Tak nabudúce. " neodolateľne sa usmial a odišiel.
Až teraz som si uvedomila aký bol pekný.
Vošla som do bytovky a vyšliapala som po schodoch na tretie poschodie.
Kľúč od bytu som našla na našom tajnom mieste- na poličke s kvetmi, pod stredným kvetináčom.
Triasla sa mi ruka keď som odomykala dvere.
Pomaly som ich otvorila a vošla do predsiene.

Ach tak tie časti mi trvajú...
Hlavná vec že je tu ďalšia aj s Jayom. Pokúsim sa vydať ešte jednu časť zajtra lebo budem doma tak uvidíme ako to dopadne.
Enjoy story