15. časť

90 9 1
                                    

Math ma celú cestu niesol na rukách.
Aj keď otváral dvere nepustil ma.
Vošli sme dnu a on ma uložil do postele.
Vedel presne kde čo máme pretože k nám často chodil a tak mi doniesol pohár čistej vody, studený obklad a sadol si ku mne na posteľ.
"To bude dobré, len zajtra asi nebudeš môcť ísť do školy. " povedal smiešnym britským prízvukom akože je doktor.
Z chuti som sa na ňom zasmiala- po dlhej dobe úprimne.
"A ty? Nejdeš naspäť do školy? "
"Hah! No iste, ty budeš doma vylihovať a ja sa budem učiť, pekne- krásne tu ostanem s tebou a budem sa ulievať... ehm... starať o teba. " povedal a rozvalil sa na posteľ vedľa mňa.
Otočil sa ku mne a podložil si hlavu rukamy takže mal také zlatučke líčka.
Chvíľu na mňa pozeral "Ach to je taká nuda..." rozhodil rukami.
"Vieš ty čo? Kuknime si nejaký film! Idem ťa preniesť na gauč a urobiť popcorn. " v očiach mal iskričky ako malé dieťa a už ma niesol zabalenú v perine na gauč.
"Vyber niečo dobré, šak keď flákačka tak aspoň nech poriadna. " žmurkol na mňa a išiel do robiť popcorn.
Dlho som nad filmami nerozmýšľala; vytiahla som cedečko kde sme si s Joshom nahrali všetky časti z prvej a druhej série THE WALKING DEAD.
Po chvíli sa už celým bytom niesla vôňa máslového popcornu.
Mathew doniesol po kraj naplnenú, obrovskú misku a položil ju na stôl.
Zobral mi z rúk cedečko, usmial sa, a pustil ho.
Skočil ku mne na gauč a začali sme sa napchávať popcornom.
"Vyhlasujem ťa za svojho osobného popcornovača. " vyhlásila som a zobrala som si plnú hrsť.
"Kedykoľvek k Vaším službám. " poklonil sa.

Tento seriálový maratón sme nezvládali a tak sme to po prvej sérii vypli a išli si ľahnúť na posteľ.
Chvíľku sme sa ešte bavili ale potom Math zaspal.
Pozerala som sa na neho, bol zlatý keď spal a vždy sa mi páčilo ako sa ku mne správal.

"Má ťa rád. " ozval sa hlas za mnou a vyrušil ma z myšlienok.
Otočila som sa.
Bol to Josh.
"Aj ja jeho. " povedala som.
"Ale on nie tak, on ťa ma vážne rád; asi tak ako ja. " prekvapene som na Josha pozrela.
"Čože? " nejako mi nedopínalo/ vlastne mozno ani nechcelo.
"Dlhý príbeh. " mykol Josh plecami.
"Hovor. " prosebne som naňho pozrela.
"Vieš, ešte pred tým než sme sa dali dokopy, sme sa s Mathom o teba trošku hádali. Obom si sa nám veľmi páčila ale ty si si vybrala mňa. Math je strašne dobrý kamoš, vedel že to je tvoje rozhodnutie a tak sa ťa nepokúšal viacej zbaliť. Doprial nám. Stále sa síce k tebe správal lepšie ako k iným dievčatám a sľúbil mi že ak nebudem po ruke on sa mi o teba postará. No jeho láska k tebe ani po tom všetkom nevyprchala. Viem to, poznám ho.
Neboj sa Prim, on sa o teba postará tak ako by som to urobil ja keby že tu som.
Nech sa stane čokoľvek, sľúb mi, že aj tak budeš stále moja. " rozprával a mne po lícach tiekly slzy.
"Sľubujem. " šepla som a zaspala som.

Asi som veľmi dobrá že aj napriek 3 votom ( viete o tom že nenávidím to skloňovanie? ) pridávam ďalšiu časť ale nedalo mi.
No asi to budem musieť fakt sprísniť a držať sa toho. Fakt, ak sa vám tent príbeh páči a chcete aby som pokračovala tak vás prosím aspoň o tých 5 votov (-.-) pre takú motiváciu. Vďaka tomu viem že sa vám to páči a snažím sa pridávať častejšie.

Aj Luv ju ^-^

Always with meDonde viven las historias. Descúbrelo ahora