Always with me

21. časť

Zobudila som sa na gauči pred kozubom. Okrem svetla z kozuba osvetľovala izbu ešte jedna petrolejová lampa. Celkovo bolo dosť šero ale mne to nevadilo; mám rada tmu.
Kúsok som sa nadvihla aby som zistila kde je Mathew ale namiesto neho som zbadala inú postavu.
Silueta postavy mi bola už dobre známa; Josh.
Vystrela som k nemu ruku s pocitom viny že som naňho akosi pomaly zabúdala no odtiahol sa. Sadol si na zem predo mňa a zahľadel sa na mňa. Vyzeral zle, veľmi, veľmi zle. Bol bledý, vychudnutý, kruhy pod očami ktoré boli matné len dotvárali dojem veľmi sa trápiaceho človeka.
"Prim, ty ma už nemiluješ? " opýtal sa vyčítavo.
Rozplakala som sa.
"Milujem, milovala som a vždy aj budem. " povedala som pomaly.
"Tak prečo už na mňa toľko nemyslíš? "
"Ja..., ja neviem... ty si ma tiež prestal navštevovať. " bránila som sa.
"Ja za tebou môžem prísť iba keď na mňa myslíš. A ty to už nerobíš. " odpovedal smutne.
"Vždy si chcel aby som bola šťastná... ale vždy keď za mnou prídeš ty cítim sa zle,chýbaš mi a preto som smutná a chcem zomrieť. " vydýchla som a utrela si slzy rukávom.
Josh vstal, prišiel ku mne, pobozkal ma čelo a vybral sa smerom k dverám.
"Tak teda, spomeň si na mňa keď budeš zomierať, aby sme mohli byť spolu. " povedal vo dverách a zmizol.
Plakala som, plakala som lebo som vedela že teraz ma naozaj nadobro opustil.
Takúto ma našiel aj Math keď sa vrátil s drevom z lesa.

Mathewov pohľad:

Pomaly som otvoril dvere v sanhe nezobudiť Prim pretože sa mi páčilo keď spala. Vtedy som nemusel pozerať do očí v ktorých pod klamom šťastia sa skrývala samota, smútok a beznádej. Vtedy vyzerala tak bezbranne a nevinne, až som mal vždy sto chutí ju vziať do náručia a chrániť ju pred celým svetom a jej životom ktorý jej stále podrážal nohy a ubližoval jej.
Dávno som vedel o jej samovražedných sklonoch. Vedel som aj o tom že sa reže aj napriek tomu že mi to nikdy nepovedala, nepovedala to ani Joshovi hoci spolu chodili. On by na to možno ano neprišiel keby som mu to nepovedal.
Keď som vošiel dnu, nenašiel som tam pokojnú spiacu Primku ale uplakanú zničenú Prim.
Okamžite som všetko nechal tak a rozbehol som sa k nej.
Plakala.
Och, ako veľmi ma bolelo pozerať sa na ňu so slzami v očiach. Objal som ju a cítil som ako jej slzy vsakujú do mojej košele.
Keď sa trocha upokojila išiel som jej spraviť harmančekový čaj na upokojenie.
Vďačne sa na mňa usmiala keď som jej čaj podával a dal som jej pusu na čelo aby vedela že som tu a kým tu budem všekto bude lepšie.
Potom si išla ešte dať teplú sprchu a ja som ju uložil do postele.
Keď zaspala išiel som sa osprchovať aj ja.
Teplá voda dopadala na moje studené telo a ja som sa pokúšal utriediť si myšlienky.
Do izby som sa vrátil s čistou hlavou.
Chcel som pôvodne spať na zemi ale spacák som zabudol v aute a na holú zem sa mi teda vôbec nechcelo. Rozhodol som sa teda že pôjdem dole na gauč ale zabranila mi v tom Prim ktorá spala schúlená v kúte postele akp by ju mal niekto biť. Na lícach mala zaschnuté slzy a jej vankúš bol mokrý.
Nemohol som si pomôcť a tak som vyliezol na posteľ, objal som ju okolo pása a pritiahol k sebe.
Mal som pocit akoby sa až teraz upokojila a privinula sa ku mne.
Konečne som sa cítil aj ja dobre.
Celé tie roky keď bola s Joshom som ju miloval ale keďže Josh bol kamoš nikdy som sa o nič viac medzi nami nesnažil. Aj napriek tomu sme boli s Prim veľmi dobrý priatelia. Josh bol vzdy môj bro a navzájom sme sa vždy podržali a podporili. Vlastne sme už boli pomaly ako bratia; on mal veci u mňa a ja u neho. Aj naši rodiny mali spolu veľmi dobrý vzťah... teda až kým Joshovi rodičia nezomreli. Trpeli sme s ním a ponúkli sme mu aby býval u nás. Po istom čase sa odsťahoval napäť domou kde býval s Prim. Zatiaľ som sa ja namočil do pár problémov z ktorých mi pomohli práve oni dvaja. Kôli tým problémom ma opustili všetci kamoši, no Josh s Prim stále stáli pri mne. Boli sme parádna trojica až do chvýle keď mi zavolali že Josh a Prim havarovali; Josh to neprežil a keď som chcel ísť po Prim tak mi povedali že rovno z nocnice ju presunuli na psychiatrickú liečebňu.
Dosť ma prekvapilo keď mi po pár mesiacoch zavolali že utiekla a deň na to sa objavila v škole. Okamžite som urobil všetko aby som vybavil že tu môže ostať...
Vždy pre mňa znamenala tak veľa ale nikdy som jej to nemohol naplno vyznať a to ma mrzelo.
Možno teraz... práve teraz je možnosť.
"Prepáč mi to Josh... " šepol som, nadvihol  sa a pomaly som ju pobozkal.
Neprebudila sa a tak som si znova ľahol k nej a jemne ju pohladil po vlasoch.
Traz je už moja, iba moja a nech si ma nepraje niekto kto jej bude chcieť ublížiť alebo ju zraniť. Už si toho prežila dosť a zaslúži si normálny život.
Obímal som ju a vdychoval jej vôňu ktorá sa pre mňa stávala drogou.
"Milujem ťa Prim... milujem. " šepol som do prázdna.
"Aj ja teba Mathew. " pocítil som jej pery na líci.
Rozpačito som sa usmial.
"Ďakujem sa všetko čo pre mňa robíš. " zašepkala mi do kľúčnej kosti a jej pery na nej spôsobili zimomriavky ktoré mnou prešli ako elektrický prúd. Celé to bolo tak jemné a nežné až sa mi to zdalo ako sen.
Objal som ju aby sa nerozplynula ako každý z mojich snov a ona sa len poddala a takto sme pomaly zaspávali...spolu.

Lasany!!!! Dufam že ste mali pekné sviatky a že ste obdržali dobré darčeky :D. Síce neskoro ale prajem vám všetkým všetko dobré do nového roku \(^-^)/
Ďalej som si všimla jednú vec ktorá ma veľmi potešila: 1,01K videní a 157☆ (po mojom "votoch").
Som vám nesmierne vďačná a zároveň mám pocit že si to nezaslúžim pretože niesom ani z ďaleka tak dobrá ako iné autorky, hh a ešte to more chýb :/
Dodonca nám zostáva už len pár častí (neplačte :D ) tak dúfam že to so mnou ešte potiahnete.
Btw... jedna kamoška mi povedala ze chlapec a dievca na fotke (hore) jej pripominaju mna a jedneho chlapca *-* tak mi proste nedalo a musela som ju tu dat :D
♡ u all !!! :*