Always with me

2. časť

Je tu on. Drží ma za ruku ale pri tom dáva pozor na cestu. Zase začal opakovať môj obľúbený vtip.
"Čo robí koala keď horí les? Horí tiež!"
Rozosmejeme sa ako zmyslov zbavení. Zbožňujem ho a jeho humor. Pobozkám ho.
"A teraz už dávaj pozor na cestu ok? " vážne som sa trocha bála aj keď som mu úplne verila.
"Šak ja vždy. " usmeje sa a ešte pevnejšie mi stisne ruku. "Ale tohto debila musíme predbehnúť inak sa z tadiaľto nedostaneme ani do rána."
Skrútil volant a vošiel do protismeru. Snažil sa ísť čo najrýchlejšie aby sme mali ten pomalí nákladiak čo najskôr za sebou.
Zrazu nás osvetlilo prudké svetlo. Josh rýchlo stlačil brzdu no nepomohlo to. V plnej rýchlosti sme sa na seba rútili s autom oproti. Josh bol v sekunde pri mne na sedadle a tuho ma objal.
"Milujem ťa Prim. " povedal mi do vlasov. Skríkla som. Stisol ma ešte viac. A v tom som už pocítila iba náraz, tupý náraz do hlavy no ešte som stihla vidieť ako sa doňho zapichli kúsky z čelného skla. Zvrieskla som a zrazu bola všade tma.
Keď som znova otvorila oči ležala som na tej starej posteli. Vankúš a paplón boli od krvi- asi som si rozškriabla ranu. Stískala som vankúš a plakala. "Milujem ťa Josh, milujem. " opakovala som a postupne som zvyšovala hlas.
Keď prišla sestrička, tak som tam vrieskala jeho meno. Chcela som ho vidieť, chcela som sa ho dotknúť a objať ho, chcela som mu povedať... ,že ho milujem.
Sestrička mi zas dala nejaké tabletky, ktoré ma otupili natoľko že som nemohla ani namietať keď ma niekde preniesla.
Prebrala som sa v úplne inej izbe- áno toto sa už dalo nazvať izbou. "Kde to som? " obrátila som sa k sestričke ktorá mohla mať tak okolo 40?
"Si v mojej izbe zlatko, musíme ťa mať pod kontrolou pretože dnes si sa už 2. krát pokúsila o samovraždu. "  usmiala sa a pozrela na mňa chápavím pohľadom, no ja som vedela, že ma nechápe.
"Ešte si kúsok polež kým ti vyprchajú sedatíva a potom pôjdeme na večeru. Dobre? " čože... na večeru? Ako medzi ľudí? Medzi ostatných psychotadov? Pokúsila som sa o úsmev.
"Tešíš sa že uvidíš nových ľudí? "
"No doteraz ma medzi nich nepúšťali. " odpovedala som prvú blbosť čo mi prišla na um.
"Tak sa s niekým zoznámiš. " ako neznášam tie falošné úsmevy.

Tak. Nadnes by to bolo asi všetko. Dufam že sa páči. Ak by bol niekto s niečim nespokojný dajte vedieť v komentoch. Budem sa snažiť písať pravidelne nakoľko mi to škola dovolí :D.