Always with me

5. časť

"Prim? " z rozmýšľania ma vyrušila sestrička u ktorej na izbe bývam.
Neochotne som k nej otočila hlavu.
"Jedna malá pacientka sa na teba pýta... " ani nestihla dopovedať už som bola na nohách.
"Samantha? "
"Áno ale pustím ťa za ňou až keď užiješ tieto sedatíva, nepotrebujeme zas nejaké problémy. " a hneď mi podávala tabletku.
Zaleskli sa mi oči lebo práve toto som potrebolvala. "Dajú sa rozpustiť vo vode? "
"Áno moja... len už ich zjedz. " súrila ma a to ma vytáčalo.
"Môžem sa ešte prezliesť? " spýtavo som na ňu pozrela a potiahla za lem nočnú košeľu.
"Ak tam chceš ísť tak nemáš čas sa prezliekať lebo ona musí ísť ešte na nejaké pohovory takže rýchlo zjedz tú tabletku a poďme. "
Doriti. Čo teraz? Akože som si dala tabletku do úst a napila som sa vody. Našťastie si sestrička nevšimla, že ruka s tabletkou putuje do vrecka na nočnej košeli a tak sme sa vybrali za Sam. Dúfam že nás tam nechajú osamote nech jej poviem môj geniálny plán.
Sestrička otvorila dvere a ja som za ňou vyťapkala von. Až teraz som si uvedomila že niesom ani obutá. A nočná košeľa ma dosť štvala kým mi nedošlo že by som ju mohla využiť na pašovanie plachiet.
Konečne sme tu. Tie dlhé, na bielo maľované chodby pôsobili ešte stiesnenejšie a užšie ako sú. Sestrička otvorila dvere a pustila ma dnu prvú.
Miestnosť vyzerala ako moja predošlá ale táto nemala zrkadlo -asi ho zobrali kôli tebe- vysvetlilo mi moje svedomie.
Na ošarpanej posteli sedela Samantha a dlhé čierne vlasy jej padali do tváre takže vážne vyzerala ako Samara.
Trocha váhavo som pristúpila k posteli. "Sam? Si v poriadku? " začala som pomaly.
Keď začula svoje meno okamžite sa narovnala a hodila sa mi s plačom do náručia.
"Vieš Prim ja už som ani neverila, že ťa ku mne pustia. " smrkala mi na ramene.
"Vždy musíš veriť " pohladila som ju po vlasoch "veriť v lepší život. " pozrela na mňa.
"Ako to myslíš? "
"Dnes v noci odchádzam. " zdesenie v jej očiach ma zneistilo.
"Tak skoro ťa púšťajú? "
Obzrela som sa po miestnosti. "Nie zlatíčko, musím újsť lebo mi načisto preskočí. " s ešte večším plačom sa ku mne pritúlila.
"Nesmieš odísť, s kým tu budem potom ja? Si jediná osoba ktorú tu teraz mám a tým teraz myslím celkovo nažive. " oprela som si hlavu o tú jej a začala som tiež plakať.
"Vlaste aj ty si pre mňa jediná. " tieto slová boleli ako nože v srdci.
"Ale ja vážne musím ísť, keď chceš poď so mnou. "
"Nechcem... svet mi ublížil a ľudia tiež. Chcem ísť k mojej mame. " pozrela som na zamrežované okno. Mreže tam boli asi len na ozdobu lebo také vychudnuté telíčko aké má Sam by sa tamaď ľahko prepchalo. -Na čo to myslíš?! Ty vážne počítaš s tým že by sa také malé dievča chcelo zabiť?- áno milé svedomie počítam.
"Vieš čo? " začala Sam keď sa trocha ukľudnila "ja ti pomôžem. "
"Vážne? Ďakujem Sam. Potrebovala by som nejaké plachty, aspoň 3. "
"Jasné že ti pomôžem. Na konci tejto chodby je skriňa kde upratovačka skladuje obliečky a plachty. Je síce zamknutá ale pomocou sponky " vitiahla jednu z vrecka košieľky "to zvládnem- som v tom majster. "
"Zaujímalo by ma odkiaľ tú sponku máš. " spýtavo som zdvihla obočie.
"Keď si vtedy zbila to dievča našla som ju na zemi kde spadla, takže si si vlastne tou fackou pomohla " usmiala sa.
Vybrali sme sa teda po špičkách na chodbu.
Kryla som ju kým odomkla skriňu. Rýchlo som vytiahla 5 plachiet a strčila si ich pod nočnú košeľu. Skriňu sme nechali tak veď aj tak tie upratovačky majú sklerózu a rozbehli sa do izby. Krátko po nás tam vošla sestrička ktorá povedala že Sam už musí ísť.
Objala som ju silno. "Snáď sa niekedy ešte uvidíme Sam. " stisla ma pevnejšie.
"Zbohom Prim, ľúbim ťa. " šepla mi do ucha.
"Aj ja teba... " chcela som ešte niečo dodať a ona pravde podobne tiež ale odtrhla ju odomňa sestrička.
"Prim! Prim! Priiim! " kričala kým ju sestrička ťahala po chodbe.
Rozbehla som sa za ňou ale zadržala ma moja sestrička ktorá ma chytila zozadu a vopchala mi do úst sedatíva.
Rýchlo som tabletku skryla pod jazyk a hneď ako som mala voľné ruky som si ju vybrala a vložila do vrecka k druhej. Ešte posledný krát som sa obzrela za Sam a nechala som sa odtiahnuť do izby.

Tak som sa konečne dokopala k písaniu. Nepísala som lebo som bola chorá a včera som bola strašne lenivá. Som rada že votov a pozretí pribudlo a budem rada ak aj pribúdať bude- aj na tejto časti.
Taktiež som sa chcela opýtať čo si myslíte o Sam ( Samanthe ) ? Ako to podľa vás bude s ňou ďalej?
Enjoy story.