Always with me

9. časť

Zobudila som sa na zemi, celá zkrehnutá od zimy.
Okná boli stále otvorené a prechádzal nimi príjemný, jesenný vánok ktorý ma hladil po mojom dorezanom tele až mi naskakovali zimomriavky.
Bruškami prstov som prešla po jazvách, modrinách a odreninách.
Išla som nimi od nôh až k hlave. Chvíľu som si podržala dlane na spánkoch a privrela oči.

Stál tu. Usmieval sa. Vystieral ruku.
Keď som sa po ňu natiahla zmizol.

Už som vedela kam ísť.
Pôjdem sa pozrieť čo s ním- teda jeho telom urobili.
Zdvihla som sa zo zeme a nasmerovala si to k skrini, teda plánovala som. Lenže hneď ako som sa zdvihla, moje stŕpnuté nohy vypovedali službu a ja som sa zrubala na zem.
Keď som sa konečne doplazila k skrini vytiahla som si z nej ďalšie z Joshovych tričiek ( ktoré som mu ukradla a nosila ja ), rifle s dieramy na kolenách a jeho košeľu ktorá bola kus hrubšia.
Zamkla som byt, nádych- výdych. Ideš na cintorín kde je on, nie kde ťa majú zaživa pochovať.
Cestu som poznala dobre a nakoľko bola nedeľa mala som pocit že všetko okolo mňa je mŕtve. Alebo žeby ja som bola jediná mŕtva? Áno vnútri mŕtva ale navonok stále živá.
A takto som sa tackala po prázdnych uliciach a potichu si hmkala pesničku Ghost town od Adama Lamberta ktorá toto všetko momentálne úplne vystihovala.
Došla som k veľkej kovovej bráne.
Chvíľu som len nehybne stála a pozerala na ňu a potom dnu.

Zase tamaď kráčal. Keď si ma všimol, usmial sa a kývol rukou na znak toho aby som ho následovala.
Ideš za svojou vidinou? Si blázon?
"Som..." šepla som a pomali vkročila dnu.
Následovala som Josha ktorý ma doviedol k miestu jeho odpočinku.
Keď som ho zbadala, zrútila som sa.
Nečakala som nič extra ale ani malinkatý, trávnatý kopček s kovovým krížikom na ktorom bolo vyryté jeho meno, dátum narodenia a dátum...

"Ale ty vieš že to nieje pravda."
Otočila som sa aby som zistila kto to hovorí. Vedľa hrobu sedel Josh a pozeral sa na mňa.
"Ty jediná vieš že ja niesom mŕtvi, že som stále tu s tebou a že aj budem. " nechápavo som pozerala pred seba.
"J... ja... ja neviem. " zmohla som sa nakoniec na slovo.
"Videla si ma včera, vidíš ma aj dnes. Tak v čom je problém? " nechápavo sa na mňa pozrel a pritiahol sa bližšie.
"Nie, ty tu predsa ležíš dole a ja tu hore chodím sama- úplne sama! " zdvihla aom sa so zaslzenými očami.
"Ale ty vieš že to tak nie... " načahoval ku mne ruku.
"Nie! Prestaň! Prosím Josh, prestaň ma prosím ťa kurva tak trápiť! " skríkla som a so slzami som vybehla z cintorína.
Už som bola skoro pred blokom, keď som do niekoho kôli zaslzeným očiam narazila.
Bol to Jay.
"Prim? " opýtal sa na prekvapene "Čo sa ti stalo? " utrel mi slzy.
"On... ja... a... " koktala som.
"Už bude dobre " pohladil ma po vlasoch " bejdeš k nám na čaj? Ten ťa upokojí a aspoň mj povieš čo sa stalo, ok? "
"Ok. " prikývla som ostala som s nozom zaboreným v jeho hrudi.
Voňal dokonale.

Túto časť venujem @Sarah235_ za to že ma spomenula vo svojom príbehu :) ďakujem pekne za každý vote a read ktoré pribudli aj vďaka nej. Ďalšia časť bude ak na tejto časti bude aspoň 5 votov ( neviem to skoňovať :D ) čo je podľa mňa ok.

!!Ešte malé upozornenie!!
Pri písaní tejto časti som bola desne prispatá takže ak tu budú nejaké preklepy tak sa ospravedlňujem.

Love u *-*