Devil is REAL (SK)

6. kapitola - Lisa, Lisina rodina a zaujímavý rozhovor

Pomaly kráčam dlhou ulicou a obzerám sa okolo seba. Všade veľa ľudí, ktorí sa všetci starajú sami o seba. Nemám v láske tak veľa ľudí pokope, tak stále zrýchľujem krok. Už takmer bežím. Vydýchnem si až na námestí a zastanem. Je mi skoro až smiešne ako reagujem, keď idem cez až príliš prepchaté davy. No smiať sa nebudem.

Na námmestí nie je až tak veľa ľudí, tak nahodím slimačie tempo a veľmi pomaly ním prechádzam. V strede je veľká fontána starodávneho štýlu a okolo nej je asi osem lavičiek. Z veľkej sochy na nej vystrekuje veľkým prúdom voda. Po okrajoch chodníka je vysadené veľké množstvo stromov.

Z námestia vedie vchod k parku. Prešla som doň cez veľkú, čiernu, kovovú bránu. Pozrela som dookola a všade ticho. Nie je to prekvapujúce, veľa ľudí sem nechodí.

Predo mnou sa rozprestierala krásna príroda. Neviem čo to medzi mnou a ňou je. Vždy som mala rada takéto tiché prechádzky. Hlučné miesta ma vždy vytrhávajú zo zamyslenia a potom som nepríjemná na ľudí okolo mňa. Tieto moje výbuchy pociťuje najčastejšie asi Lisa. Nezávidím jej to.

Keď som už pri Lise asi by som si mala pohnúť. Ak prídem neskoro tak ma asi zabije. Pridám do kroku a pokúšam sa nemyslieť, čo by mi spravila, keby sa tak náhodou stalo.

Čo nevidieť sa predo mnou objaví Lisin dom. Je veľký, aj keď menší než náš. But who cares. Je jednoposchodový. Na prízemí majú obývačku, kuchyňu s jedálňou a pracovňu a na poschodí majú Lisinu izbu, izbu jej brata Mikea ( neviem ako to napísať, proste sa volá Mike ;čítaj Majk;), spálňu jej rodičov a kúpelňe - dve.

Chystala som sa zazvoniť, keď vtom sa rozleteli dvere a spoza nich doslova vyletel Mike.
"Ahoj krpec! Čo ty tu?" spýtal sa.
"Idem za Lisou a... NEVOLAJ MA KRPEC!!!" zkríkla som po ňom a udrela ho po ramene.
"Okey, krpec!" zasmial sa. Vzdychla som si a v hlave si začala vymýšľať scenáre ako ho zabiť. Ale som na to zvyknutá a nenechávam sa tým dlho zaťažovať. Spored domu som sa pozerala ako sa Mike vytráca za rohom ďalšieho domu a potom som vykročila ku vchodovým dverám.

Ešte som k nim ani poriadne neprišla a Lisa ma zovrela do poriadneho medvedieho objatia.
"Ahoj, Aria!!!" zvískla.
"Ahoj, Lisa," odpovedala som jej. "Práve som stretla tvojho otravného brata. Kam mal tak naponáhlo?" spýtala som sa.
"No, vieš, nie je to každý deň, kedy môj 'úžasný' starší brat oslavuje, že dostal dvojku z chémie, aj keď jeho známky sú mu asi ukradnuté." Pousmialy sme sa a vybrali sa dovnútra.

" Mám ale ešte jednu otázku, skôr než prejdeme na inú tému. Prečo si prišla ku mne domov a nie tak ako sme sa dohodli - teda na naše stretávacie miesto?" spýtala sa Lisa. Vydýchla som a odpovedala: "Pravdu povediac som zabudla, že sme sme sa tak dohodli a aj tak som doma nemala čo robiť, tak som sa rozhodla, že ťa prekvapím. Čiže...PREKVAPENIE!!!" Lisa sa na mňa pozrela ako keby mi šibalo. Výraz na jej tvári bol taký vtipný, že som to nevydržala a začala som sa smiať. Netrvalo dlho a Lisa sa odo mňa nakazila a začala sa smiať tiež.

"Hej, vy dve, čo je tam také vtipné. Zasväťte ma tiež!" zvolala niekde z domu Lisina mama.
"Celý svet, teta Emily," odpovedala som jej. Lisina mama ala teta Emily je milá usmievavá osoba, ktorá veľmi rada klebetí. Mám ju rada.

Vošli sme do kuchyne a tam sme ju zbadali. Má malú postavu, hnedé vlasy a taktiež hnedé oči.
"Ahoj, Aria," povedala.
"Dobrý deň, rada vás vidím," odzdravila som.
"Dáš si nejaké mafiny?" opýtala sa ma.
"Áno, veľmi rada," usmiala som sa na ňu.
"Okey, ale ideme do mojej izby. Doniesla by si nám ich tam, mami?" opýtala sa Lisa.
"Ale isteže, zlatko," odpovedala teta Emily. Potom sme už nestrácali ani sekundu a rozbehli sa hore do Lisinej izby.
Cestou som sa ale zastavila pri ich pracovni a zakričala na Lisinho otca: "Dobrý deň, ujo Nick!!!"
"Ahoj Aria!" usmial sa a zamával mi. Odtiaľto som si to namierila už rovno do izby, bez žiadnych ďalších zastávok.

Keď som vošla do Lisinej izby, našla som ju sedieť na jej posteli. Jej izba je zladená do modra. Nábytok bol z bieleho dreva a všetko ostatné bolo vo veľa odtieňoch modrej.

Prišla som som k jej posteli a sadla som si na ňu.
"Tak čo si chcela, keď si mi tak náhle zavolala?" opýtala sa Lisa.
"No vieš...rozhovor s kamarátkou?"
"Určite...tak čo je?"
"Myslím, že mi šibe..."
"To nie je žiadna novinka," uškrnula sa na mňa.
"Ja viem, ale aj tak!" nahodila som urazený výraz.
"Okey, som vážna. Čo sa stalo?"
"Ako hovorím asi mi šibe. Ale to asi nie je teraz podstatné. Dnes bol šialený deň."
"Dobre, pokračuj," vyzvala ma Lisa.
"Okey, začnem od začiatku. Ráno bolo okey, až na to, že môj krpatý braček ma zobudil tým, že na mňe začal skákať, čiže úplne super," vynechala som nočnú moru.
Lisa sa zachichotala: "Ty máš ale super brata!"
Zamračila som sa na ňu: "Myslím to vážne. Chceš aby som pokračovala?"
"Hej, hej, možno to bude smiešna historka."
"Hneď potom ako sa spolu stretneme, musím stretnúť svojho ex. To bolo veľmi blbé. Keď prídeme do školy, zistíme, že máme nového učiteľa a ako by toho nebolo dosť, získali sme aj nejaké nové dvojičky do triedy, z ktorých jeden je totálny magor a druhý si myslí, že celý svet mu patrí. A ja som im musela ukázať školu."
"No ale musíš uznať, že boli zlatí," povedala Lisa.
"Naozaj!? Lisa veď máš priateľa."
"To mi nedáva žiadny zákaz aby som sa v jeho neprítomnosti pozerala na zlatosť iných." Iba som nad ňou pokrútila hlavou.
"No okey, to je jedno. Pokračujem... Tak keď som skončila školu, musela som ísť zaviesť na hokej môjho krpatého brata. To by bolo okey, keby nebol taký otravný. Tam som mala milý rozhovor s trénerom. A keď už som išla zo štadiónu, musela som stretnúť našeho 'úžasného' nového učiteľa. Ten sa so mnou porozprával o mojich úžasných známkach z dejepisu a dal mi mesiac na spravenie nejakého referátu, na ktorí si tému môžem vybrať sama. A potom, keď som sa chystala odísť, som si na ňom všimla niečo zvláštne. Keď sme boli v triede, stihla som si všimnúť, že mal tmavé oči. No keď som sa otáčala, tak mu doslova svietili na žlto..."

Ahojteeeee!!!!!! Konečne ďalšia kapitola *v mysli si zatlieska a spieva si pesničku Halleluja* :) Veľmi sa ospravedlňujem za to, že ste museli dlho čakať. Ešte raz veľmi sorry. Ak sa vám bude páčiť táto kapitola zanechajte vote alebo koment.
P.S.: Pre tých, ktorí nevedia po anglicky, google prekladač funguje. :) :) :)