Wolf girl

Vypadni

Stále nedokážem uveriť tomu ze už ho nikdy neuvidím. Neuvidím ten jeho žiarivý úsmev ktorý sa mu vytvoril na tvári vždy keď som sa na neho pozrela. Ten úsmev, ktorý mi dokázala zlepšiť aj ten najhorší deň. Pre mňa je to neuveriteľné ale je to tak. Už nikdy. Tieto dve slová sa mi opakujú v hlave a zakaždým mi obnovia rany na srdci, ktoré sa za ten čas kedy som na nich nemyslela zahojili. Moja hlava tomu asi nedokáže uveriť a preto si ich stále opakuje a hľadá v nej aspoň kúsok irónie alebo klamstva. Lenže neúspešne.

Vedľa mňa stoji Thomas a drží ma za ruku. Všetci tu stojíme uprostred lesa a pozeráme na veľký strom ma ktorom je napísane Niall. Má to byť jeho hrob a týmto vlastne mame pohreb. Okolo stromu sú naukladané biele ruže a je tam aj jeho fotka. Stojíme tu a pozeráme na ňu akoby sme čakali ze z nej vylezie a všetko bude ak predtým. Bohužiaľ je to nemožné. Takto tu stojíme už dve hodiny. Všetci v čiernom a v slzách. Premenila som sa do mojej vlčej podoby a začala zavýjať. Po pár sekundách sa ku mne pripojili ďalšie tri hlasy. Bolo to zavýjanie plné smútku a sĺz. Týmto gestom zdieľame náš smútok ostatným jedincom a možno tomu rozumejú aj nejakí ľudia, ale to asi nie.

Prísahám že tie svine co ho zabili nájdem a vlastno ručne zabijem čo najkrutejšie. Nech pocítia tu bolesť co cítime my. Bolesť ztráty. Bolesť zlomeného srdca. Bolesť chýbajúcej polovice. Možno som ho milovala možno nie. Tak či onak bolí to rovnako silno. Asi tak ako... Počkať. Necítim oheň? Pozrela som sa vedľa seba ale už tam nikto nebol. Rýchlo som sa rozbehla za tým pachom. Do piče to už nemôžeme mať aní pohreb bez toho aby sa niečo stalo?

Celá naša chata. Okolo nej boli ľudia, podľa oblečenia usudzujem ze asi lovci. Thomas, Dany a Sandra už tam boli a snažili sa ich zastaviť. Bezmyšlienkovite som sa rozbehla k chate a vbehla dnu. Všetko bolo v plameňoch. Rýchlo som sa otočila a plánovala ísť preč ale spadol na mňa kus niečoho. Našťastie to ešte nehralo ale oheň sa približoval a moja noha nevyzerala najlepšie. Rýchlo som s chytila drevo s svojou vlčiou silou ho odsotila. Postaviť sa nepostavim takže stačí dúfať v to že ma niekto zachráni.,, Pomoc! Thomas! Sandra! Niekto! " oheň sa nebezpečné blížil. Dýchalo som mi ako keby som mala na pľúcach tehlu a zrak sa mi mlžil. Toto je môj koniec. Niall idem za tebou.

,, Risa" začula som pre mňa veľmi známe hlasy a nejaké ruky ma chytili a vyzdvihli do vzduchu. Nemala som silu na to pozrieť sa na to kto to je tak som sa len nechala unášať.

Ach kyslík. Prudko som sa a nadýchla keď som ucítila vzduch bez dymu alebo smogu. Dotyčný ma posadil na zem a ja som popadala dych. Keď som si spomenula v akej sme situácií rýchlo som otvorila oči a poobzerala sa. Všetci bojovali a predomnou stali dve osoby ktoré som tu najmenej čakala.

,, Mami?! Tati?! " obaja boli oblečení v čiernom a mali na sebe znaky lovcov. Prosím len to nie.,, Zlatíčko tie beštie ta uniesli?Neboj sa mi ich zníčíme tak ako sme to spravili aj s tým blondiakom!" mama ma ustarostene pohladkala po líci a usmial sa na mňa. Počkať počkať počkať. Blondiakom? O môj bože!,, Vy.. vy ste zabili Nialla?"zakričala som a rýchlo som sa od nej odsunula.,, Ty ho poznáš? Povedz mi čo ti urobil a tí ostatní." nemôžem tomu uveriť. Moji vlastní rodičia zabíjajú vlkolakov a zabili môjho kamaráta a možno životnú lásku.,, Podpalte to celé!Horí to moc slabo" zakričal otec.,,Vy ste vrahovia! Nenávidím vás! Ja som tiež ta podľa vás beštia a ten blondiak bol bol... môj kamarát " kričala som na nich a z očí mi tiekli slzy. Niečo som sľúbila... a sľuby aj dodržím. Premenila som sa a skočila na nich. Obaja na mňa šokovane pozerali. Ucítila som v boku šíp a hneď som z nich zliezla. Zase to tak nehorázne štípe.,, Prestaňte! Je to moja dcéra!" všetci stíchli a jedine čo bolo pocit bolo praskanie dreva z našej kedysi chaty. Každý sledoval mňa so šípom v rameni a rodičov ktorý na mňa pozerajú. Mama sklamane a smutne zatiaľ čo otec s nenávisťou.,,,Vypadni aj s tou tvojou bandou " sykol a pozeral sa mi pri tom rovno do očí.,, Greg!!" mama sa na neho otočila a šokovane na neho pozrela. Žmurkaním som zahnala slzy a otočila sa na odchod. Za mnou už stál Deny, Thomas a Sandra.,, Poďme " poslala som im správu a prikývla hlavou. Posledny krát som sa pozrela do očí ľuďom ktorý má vychovávali a potom sa aj s ostatnými rozbehla preč od nášho horiaceho domova.

Čauko ľudia :D ako sa máte? Sorry ze tato časť bola tak hrozna ale ja nedokážem opisovať smutne pohreby atď. -_- :D ďakujem hrozne moc za vaše komentare :3 hrozne moc ma potešili a preto som sa rozhodla ze tieto prázdniny každý večer pridám aspoň 500 slovnú časť :D
Inac co si myslite ze sa stane ďalej? :D čakali ste to co sa stalo? Paci sa vám to? 0_0._.
Žirafa <3