Wolf girl

Hnev

Po ceste domov môj hnev neubúdal no naopak ešte rástol. Oči ma stále štípali no ja som to už nevnímala. Určite ich mám zase strieborné. Takto nemôžem ísť domov. Keby boli rodičia doma tak by asi dostali infarkt. Tesne pri našom dome som odbočila smerom do lesa smerom k chate. Celú cestu som kopala do konárov a vybíjala si tak môj hnev. Moc to síce nepomáhalo ale aspoň niečo.

,, Jak sa mám zbaviť nervov? " prvá veta" čo som povedala keď som vošla dnu.,, Rozmláť niečo" pokrčil ramenami a otočil sa znova ku telke. Robia oni niečo iné než pozerajú na telku?,, A čo? " pozdvihla som obočie a hodila svoju tašku na zem.,, A čo ja viem?" totálne ma ignoroval.
,, Fajn tu asi pomoc nenájdem " rozzúril ma ešte viacej . Vybehla som von a mojou novou rýchlosťou som sa vybrala domov. Pokým som sa dostala dnu som skoro rozmlátila vchodové dvere lebo mi nešli odomknúť. Vybehla som hore do izby a zabuchla za sebou dvere až skoro vyleteli z pántov. Krúžila som po izbe a hľadala nejaké riešenie. Hnev stále nemizol a ja som už nevedela čo urobiť.

Začalo ma bolieť cele telo a ja som si ľahla na zem. Cítila som každú kosť mojom tele ako sa láme a premiestňuje. Neskutočne to bolelo. Chcela som kričať alebo plakať no od bolesti som nevedela ani kecnúť. Netušila som čo urobiť. Hnev a bolesť ovládol celé moje telo a posledné čo si pamätám bol jej zúfalý pohľad v očiach.

* * * * * *

Prebudila som sa v lese na niečom mäkkom a trochu vlhkom. Zo včera si absolútne nič nepamätám. Prečo som v lese? Prečo mám takú pachuť v puse? A na čom to ležím? Pozrela som sa pod seba a začala kričať. Podobnou ležala Karin... Ale mŕtva! Odtiahla som sa od nej a pozrela sa na moje ruky. Boli cele do krvi. Od krvi Karin! Po celom tele mala kúsance ktoré som mohla dokonalo vidieť keďže mala roztrhané oblečenie. Všade okolo bola jej krv. Bolo to ako v tom sne. Bola to síce mrcha ale smrť si nezaslúžila. Ako som to mohla urobiť? Zobrala som jej telo a odniesla ho k priekope čo tam je. Hodila som ju do nej s ešte som tam chodila par kvetín čo som po ceste nazbierala. Išla som ku jazierku kde ma čakalo ďalšie prekvapenie. Keď som umývala moju tvar  všímla som si v odraze že sú moje vlasy.... Biele?! Vôbec nič nechápem. Umyla som si ruky aj tvar a výplachla si pusu aby som stále necítila tu pachuť smrti. Aj tak je to už jedno lebo som mala od krvi celé tričko. Ani neviem ako som sa ocitla pred chatou a kopala. Otvoril mi Niall a keď ma zbadal tak sa na mňa výstrašene pozrel. Pozeral sa na mňa a je na neho.Z očí sa mi vydrali slzy a ja som vzlykla. ,, Som monštrum " hodila som sa mu okolo krku a naplno sa rozplakala.,, Niesi. Prečo by si mala?" silnejšie ma objal.,, Niall ty to nechápeš. Ja som ju zabila "

Ahojte :D sorko že je taká krátka ale je to jedine čo cez výlety dokážem napísať :D tak snáď sa páčila :3 koment poteší