Ešte žije?

803 74 12
                                    

Pozorovala som pomalú premenu vlka s ktorým sme pred chvíľou bojovali. Pomaly som k nemu podišla. Pred nami ležal chlapec až veľmi podobný Thomasovi. Dokonca by som mohla tvrdiť, že by ste vôbec nerozoznali medzi nimi dvoma rozdiel. Až na to, že takmer mŕtvy chlapec mohol mať 16 ako ja.

,,Thomas? Toto by si mal vidieť." zavolala som na neho.

Prišiel ku mne a na tvári sa mu objavil rovnako šokovaný výraz ako mne. ,,Čo...to? Ako..."

Nemal slov a tak tiež, ale nakoniec zo mňa niečo vypadlo. ,,Vôbec tomu nechápem Thomas. Čo s ním urobíme?"

,,Neviem." furt vytriešťal na chlapca oči. ,,Ešte žije?"

,,Hmm. Ešte dýcha." oznámila som mu stručne.

Thomas presunul svoj pohľad na mňa a zastavil sa na mojom napadnutom krku. ,,Čo tvoj krk?"

,,V pohode. Nič mi nie je."

,,Choď sa najesť. Potom sa o neho postaráme." pokynul smerom k mŕtvej srne.

Len čo som mala brucho zasa plné mi blikla v hlave žiarovka. Ja som ťapa. Prečo ma to nenapadlo skôr? Mohli sme si ušetriť bývanie u Alana.

,,Thomas? Práve ma niečo napadlo." posledné slovo som zašepkala.

Upriamil na mňa jeho modré oči. ,,Naozaj? Tak hovor."

Nasucho som prehltla:,,Sľúb, že ma za to nezabiješ."

,,Prečo by som mal?"

Zhlboka som sa nadýchla. ,,Viem kde by sme mohli bývať. Je to stará stavba a potrebovala by pár úprav, ale dá sa v nej spať a je tam dosť veľká pivnica na to, aby sme tam jeho mohli schovať."

Thomas na mňa hodnú chvíľu zízal ako na ducha. ,,To je super! Momentálne si vyriešila niekoľko problémov naraz! Ty si the best." hodil sa mi okolo krku a stískal ma s toľkým nadšením, že som skoro ani nedýchala.

,,To je dobre. Len ma prosím ťa neudus." pobúchala som ho po chrbte.

Aj napriek tomu, že ma pustil sa mi telom rozlialo teplo a zvláštny, ale príjemný pocit.

,,Tak poďme. Nech ho máme z krku."postavil sa a podal mi ruku, ktorú som prijala a on mi pomohol na nohy.

Premenil sa do vlčej podoby a ja som mu chlapcove bezvládne telo prehodila cez chrbát. Poviem vám bola to fuška. Ale čo som si namýšľala? Veď to bola mŕtva váha.

Zaviedla som Thomasa ku starej, drevenej chate. Zhodli sme sa, že nebudeme až taký krutý a priviažeme ho k posteli. A tak sme aj spravili.


Helou pípl :D takže jedna dievčina sa rozhodla že mi bude písať časti takže storka pokračuje :D :3 tak snáď sa vám bude ďalej páčiť :D

Wolf girlWhere stories live. Discover now