Do triedy profesorky McPaovej“
„To je náhoda, ja tiež. Ale musíme si švihnúť, je strašne protivná.“
*Hodina*
„Tá učiteľka má strašne veľký zadok..“ mrmlala som si.
„No zadok teda má a tvári sa že aj mozog.“ Pridala sa Nicky. (sedíme spolu) Potom bolo chvíľku ticho. Učiteľka McPaová (ritnatec) ju vyvolala k tabuli, aby išla vypočítať prvý príklad.
„Neznášam ju!“ Povedala Nicky pred tým, ako sa zodvihla zo stoličky. Pred tabuľou bola asi pol hodinu. Mala som pocit že už prešli aj tri vyučovanie hodiny, a nie jedna. Zrazu mi do hlavy narazil papierik. Nevedela som od koho to je, ale všetci sa začali na hlas smiať. Hanbila som sa zohnúť poň, myslela som si že tam bude nejaká hlúposť. Radšej som sa na to vykašľala. Potom sa Nicky konečne vrátila na miesto. Ostatok matiky sa dal prežiť...
Na angline som sa totálne nudila, nemčina sa celkom dala a potom to prišlo: Po nemčine som sa bola s Nicky prejsť na WC. Rozprávali sme sa o všetkom možnom. Aj o spolužiakoch, povedala som jej o tom papieriku, a ona len prevrátila oči, že nech si to nevšímam. Keď sme prišli do triedy na tabuli bolo s červenou kriedou napísané: Nová spolužiačka je LESBA! Celá som očervenela! Bolo to hrozné... Normálne sa mi chcelo plakať. Hneď ako to Nicky zbadala, rozbehla sa za jednou babou (ktorá bola rovná ako doska, ale zadok mala ako slon.
„Si totálne trápna!“ Zakričala a dala jej facku! Áno facku! Pozerala som na ne s otvorenou pusou. Vtedy som mala pocit že Nicky poznám už dlho, že sme skvelé kamarátky, a úplne som zabudla na to, že ju poznám len pár hodín. To nechutné dievča začalo niečo kričať, ale nič som nepočula. Zasa sa všetci smiali, ale tento raz som bola medzi nimi aj ja. Nicky s úsmevom na tvári od nej odišla, postavila sa vedľa mňa a začala sa strašne smiať. Na nešťastie práve zazvonilo na chémiu. Učiteľka prišla do triedy hneď. Ale mne a Nicky to neprekážalo, celú hodinu sme sa rozprávali, učiteľka nás stále napomínala a ku koncu hodiny začala aj kričať a vyvolala ma k tabuli. Dala mi nejakú otázku, ja som na ňu pozerala s otvorenou pusou, že čo to odo mňa akože chceš?! Kričala na mňa ďalej, videla som Nicky ako sa strašne smeje. Začala som sa smiať aj ja a učiteľka mi povedala že nech jej dám na stôl žiacku. Išla som si do tašky pre žiacku, hodila som jej to na stôl a na šťastie už potom zazvonilo. Ale stálo to za to, dozvedela som sa, že tá baba sa volá Hadrienne a v triede je veľmi obľúbená, aj keď vyzerá hrozne... Nechápala som.
Keď som si začala chystať veci na dejepis, prišla do triedy riaditeľka a povedala že už končíme, že máme skrátene vyučovanie, lebo učiteľka dejepisu nie je v škole a nemá ju kto zastúpiť. Tešila som sa na cestu domov s Nicky, ale musela ísť za mamou do práce na chvíľku tak som išla sama. Pustila som si hudbu, pospevovala som si a pozerala som do zeme. Z môjho tranzu som sa prebudila až keď som ležala na zemi a na mne ležal nádherný chalan. Nevedela som čo sa deje ani nič...
„Prepáč! Nechcel som do teba naraziť, vážne prepáč. Nič sa ti nestalo?“ Povedal milým hlasom, zliezol zo mňa a usmial sa. „Nie to je fajn. Veď žijem!“ Keď som to dopovedala hanbila som sa sama za seba. „Tak teda dobre... Vážne prepáč“ Medzitým na mňa žmurkol a pokračoval: „ Si od tialto? Vidím ťa tu prvý raz.“
„Prisťahovali sme sa sem len včera a...“ Skočil mi do reči: „No prepáč musím už ísť, strašne sa ponáhľam, dúfam že sa ešte uvidíme“ Naskočil na skejt, usmial sa a za chvíľku zmizol... Celú cestu až domov som nad ním rozmýšľala.. Strašne mi niekoho pripomínal, ale nemohlo ma napadnúť koho...
Keď som sa už horko – ťažko dostala domov, zistila som že nemám sluchátka. Musela som ich vytratiť pri tom ako sme sa narazili, alebo v autobuse, keď som si vyberala peňaženku... Pokračovanie nabudúce
