Pred domom pri aute zistil, že nemá kľúče. Šiel si pre ne sám. S Nicky sme sa rozprávali o tej diskotéke čo splietali.
„Nicky, a na akú diskotéku to chcete ísť?“ opýtala som sa.
„Do tej novej... Teraz si nespomeniem ako sa volá.“
„Aha. A teraz pôjdeme kam? Ešte to tu poriadne nepoznám.“
„Vlastne ani ja neviem. Možnom nás Justin niekam odvlečie. Alebo ak chceš, môžeme ti to tu trochu poukazovať.“
„A inak, nechodí Justin náhodou so Selenou? Nebude jej to vadiť ak sa to dozvie?“
„Vlastne, o mne vie. Len neviem čo by spravila, keby videla aj teba s ním. Ale veď ona je teraz na preč na celý víkend.“
„A čo papparazi?“ opýtala som sa, lebo by som mu nerada robila zbytočné problémy.
„Tohto sa báť nemusíš. Justin má už s nimi skúsenosti, vie kde ho nenájdu aj ako sa má zamaskovať aby ho nespoznali. Ale nie je tam u vás už nejako dlho?“
„Ozaj.“ Pozrela som sa na mobil, koľko je hodín. Trvá mu to asi 10 minút. „Asi sa ešte napcháva koláčmi. Počuj, ty si dnes vstala skôr ako on?“ chcela som využiť situáciu, že tu nie je Justin.
„Prečo sa pýtaš?“
„Neviem či mi to uveríš. V noci keď som sa zobudila, zistila som, že Justin ma drží okolo pásu. Neviem či sa mu niečo snívalo alebo... Nechcem si namýšľať ale...A keď som i to chcela ukázať, zistila som, že si na zemi.“ Pritom som s zasmiala ale začala som sa aj červenať. Do riti! Asi si teraz bude myslieť, že sa mi páči.
„Ak mám pravdu povedať, tak ti verím. Zobudila som sa skôr. A áno, bola som na zemi. Kvôli vám!!! Keby ste sa po tej posteli toľko nerozťahovali. A keby som vás nepoznala a nebola tam s vami, asi by som si myslela, že ste spolu spali. Držal ťa okolo pása a ty si bola taká usmiata...“ zase sa začala smiať tým jej typickým smiechom. Nevydržala som to a začala som sa smiať aj ja.
„A ešte niečo...“ ostala som vážna a Nicky tiež a len čakala čo jej poviem. „Keď som sa ráno zobudila, otočila som sa a Justin bol v kúpeľni. Mal otvorené keď si dával trenky...“ toto už nevydržala a už už som ju videla šúľať sa na zemi od smiechu. „To vôbec nie je smiešne! Skoro som dostala infarkt! A ešte k tomu si myslím, že ma v zrkadle videl...“ asi som to nemusela rozprávať. Tak toto už fakt nezvládla a smiala s na celú ulicu. Už zase som to pri nej nevydržala a smiali sme sa obidve.
Chvíľu sme sa smiali ale potom nám došlo, že Justin tam je asi pol hodinu. No konečne! Už sa vrátil a mal ruky aj hubu plnú koláčov od mami. Keď sme sa ho opýtali, čo tam tak dlho robil, iba ukázal na koláče a usmial sa. Niečo mi na tom nesedí. Určite mu zase mama niečo rozprávala ako ju dobre poznám. Ale neriešila som to.
„Tak? Kam ideme?“ opýtal sa nás. Len sme sa na seba pozreli a mykli s plecami. Justin sa zasmial.
„Dobre. Tak mňa niečo napadlo. Ideme do luxusnej reštaurácie.“ Už sme s Nicky pochopili kam nás to zas ťahá. Áno. Mali sme pravdu. McDonald.
„Veď si teraz jedol to ti nestačí? Pažravec.“ Povedala som.
„Veľmi luxusné.“ Poznamenala Nicky a zasmiala sa. Ako inak, Justin si dal Big Mac. Ja som ho chcela vyskúšať, tak som si ho objednala aj ja. Nicky si dala len hranolky a k tomu sme si všetci dali colu.
Najedli sme sa a v tom mi volala mama:
„Ahoj Zlatko. Počuj, boli sme na letisku sa pýtať na to lietadlo či mešká alebo čo. A že vraj to lietadlo už dávno pristálo! Och bože ako sa len o nich bojím! Čo sa mohlo stať? Prosím, mohli by ste prísť na letisko? Potrebujem ťa mať pri sebe...“ hovorila to tak rýchlo, že som jej ledva rozumela. Zložila som a začala som sa obliekať.
„Niečo sa stalo, cestou vám to vysvetlím. Rýchlo!“ Bola som celá vyplašená.
Pozreli sa na mňa spýtavým pohľadom a začali sa tiež obliekať.
„Rýchlo! Ideme na letisko.“
„Luk už pristál?“ opýtala sa Nicky, keďže nič netušila.
„Nie...“ povedala som im všetko, čo mi povedala mama.
„Ach bože to je hrozné? Čo teraz?“ opýtala sa Nicky.
Keď sme prišli na letisko, mama nás tam už čakala. Objala ma a plakala.
„Nezdvíhajú ani telefón...“ vzlykala.
Pokračovanie nabudúce....
