Ako dopovedala jej meno všetci začali tlieskať. Ale v momente ako prišla na pódium boli počuť len zvuky zo šoku, Selena bola opitá. Vyzerala ako blbec ! A to do slova. Bola strapatá, špinavá... Tuším aj tričko mala roztrhnuté. Pozrela som na Jussa a vyzeral úplne kľudne. Myslela som si že sa bude tváriť úplne ináč, ale vyzeral, akoby vedel že Selena príde opitá.
„Nechápem ako som s týmto človekom mohol mať niečo spoločné.“ Povedal Justin, a vtedy som si všimla, že už nie je taký vysmiaty ako predtým. Nevedela som čo mu mám na to povedať (keby mu poviem že je to úžasné asi by si myslel že mi šibe... veď sme len kamaráti). Rozhodla som sa že nepoviem nič. Hodila som na neho takú zvláštny face, ani neviem ako som to urobila.
Ellen podala Selene prvú otázku: „Sel? Môžem sa spýtať takú trošku nepríjemnú otázku?“ povedalal Ellen neistým hlasom. Selena na ňu vrhla hnusný pohľad a povedala: „No daj!“
„Si opitá? Alebo čo sa stalo?“
„Čo sa stalo? Mám vám povedať čo sa stalo?!“
Ellen odpovedala kľudne: „Áno, radi by sme to vedeli.“ Selena sa z hlboka nadýchla a začala rozprávať: „Po poslednom koncerte som bola s Harrym!“ Skríkla.
„S Harrym?“ Pozrela na ňu Ellen vydeseným pohľadom.
„Áno! Zdá sa ti na tom niečo divné?!“
„Nie!“ Ellen vyzerala trošku urazene, keď na ňu Selena hovorila stále nepríjemnejším hlasom.. Selena teda pokračovala: „ S Harrym Stylesom z 1D!“ Skríkla odporne a bolo vidieť ako jej z pusy vyletela poriadna kopa slín. Všetci v hľadisku skríkli, zdesene sa na ňu pozerali... Justin sa postavil a odišiel. Chcela som ísť za ním, ale Nicky ma posadila späť.
„Vyspali sme sa spolu!“ Zahučala Selena na celú sálu. Ellen skoro porazilo! „Bolo to super. Škoda že aj Justin nebol na tom, tak, ako Harry.“ Rozprávala a ja som mala stále viac a viac otvorené ústa. Ellen už zakročila: „Sel, nemusíš nám hovoriť všetko čo sa stalo!“
„Ale ja chcem!“ A povracala sa. Bolo to nechutné. Priskočil k nej SBS a zdrapol ju na ruky a odniesol do zákulisia. Ellen vyhlásila prestávku. S Nicky sme sa hneď rozbehli za Jussom.
Sedel na lavičke pred budovou. „Nechoďte sem!“ Skríkol, v hlase som rozpoznala že plače.
„Justinko, čo ti je? Veď Selena za toto nestojí.“ Prihovorila sa mu milučko Nicky a objala ho okolo ramien. Ja som len pozerala na nich. Akoby mi hlas vypadol...
„Nie je mi nič.. A nejde o tú sprostú Selenu!“ ...na chvíľku stíchol... “Ani si len neviete predstaviť čo všetko narozprávala o mne! Teraz sa budem hanbiť niekde ukázať!“ Počas toho ako rozprával mu tieklo stále viac a viac sĺz po tvári.
„Justin“ To snáď nemyslíš vážne?!“ Skríkla som. „Vôbec sa nemusíš hanbiť! My ťa máme rady stále, ja ešte viac ako pred tým... A tvoje faninky ťa budú milovať stále, im nejde o Selenu. Veď sám vidíš aká je hlúpa.“ Nechápala som ako to zo mňa vyšlo. Nicky a Justin na mňa pozerali s otvorenými ústami. Nevedela som , že prečo. No po chvíľke mi došlo čo som povedala: „ja ešte viac ako pred tým“.
Po 2 trápnych minútach ticha som si k nim prisadla. A vypustila: „Ja som to nemyslela tak, ako tak, ale pred tým než som ťa spoznala som ani nevedela ako sa vlastne voláš, a teraz si môj naj kamarát.“ Vysvetlila som im to....
*Z Justinovho pohľadu*
Keď som uvidel total opitú Selenu, a počul som ako rozpráva že to robila s Harrym, boli vo mne zmiešané pocity. Bol som rád že Selena ukázala svoju pravú tvár, už veľa rád som ju videl opitú,... ale keď povedala „Bolo to super. Škoda že aj Justin nebol na tom, tak, ako Harry.“ Bol som smutný, je niečo zlé na tom že som sa s ňou nechcel vyspať lebo som si nemyslel že je tá pravá ?
Keď som odišiel, a sedel som na lavičke a plakal, prišla za mnou Nicky s Lucy. Bol som rád, aspoň mám niekoho komu môžem povedať všetko a vôbec sa nebáť.... Nicky sa ma snažila upokojiť, asi si mysleli že plačem kvôli Sel... ale kvôli nej už nevyroním ani jednu slzu, a úprimne ? Bol som rád že sa opila, a strápnila.
.... ja ešte viac ako pred tým...... – táto veta, bol som v siedmom nebi, ďalšia vec čo mi dokazuje že mám pri Lucy šancu. Ja som sa do nej úplne zamiloval. V momente ako to dopovedala bolo 2-minutové ticho, po ktorom si k nám prisadla a začala to vysvetľovať... neverím jej , viem že tie dve minúty vymýšľala niečo čo by mohla povedať...
OMG VEĎ JA JU MILUJEM !!!!!!
*Z pohľadu Lucy*
Konečne! Som doma a mám úplne bohovský nápad!! Milujem sa! Budúci piatok máme ísť aj s Jussom zasa spať k Nicky. Nejako sa donútim aby som sa v noci zobudila, zistím či ma Justin zasa drží okolo pása. Ak áno tak sa ho pokúsim nejako nenápadne zobudiť. Bola by som strašne zvedavá, akoby zareagoval, keby uvidí, že ma drží okolo pásu. Z toho by sa tak ľahko nevyhovoril.
Volá Nicky! Super, hneď jej môžem povedať o tomto mojom super pláne.
„Haló?“ Kričím do telefónu ako vždy. „Nicky? Héééééj?!!“ Nikto mi neodpovedá. Počula som iba chrapčanie, tak som to zrušila. Nicky mi asi zavolala nechtiac alebo čo. A keď nie, tak zavolá ešte raz. Musím sa ísť učiť...
Práve som zistila, že zajtra máme písomku z angličtiny. Dúfam že to vytiahnem aspoň na tú trojku... Mama ma síce zabije, ale nevadí. Počkať! Čo ak by ma potom nepustila k Nikcy? To by mi neurobila.. Dúfam.. Pozerám na hodiny, že 19.47! To už je toľko? A Nicky mi nezavolala.. Skúsim jej zavolať ja. Čo ak ju po ceste domov niekto prepadol, chcela mi zavolať, ale už nemohla, lebo útočník jej vytrhol mobil z ruky? Tuším mám moc bujnú fantáziu... Ale všeličo sa jej mohlo prihodiť. Vážne jej idem radšej zavolať.
Už to zvoní, nikto to neberie. Nicky! Prosím, zdvihni ten mobil! Vážne sa o ňu bojím, čo ak ju niekto vážne prepadol. To je hrozné... Idem radšej do sprchy, prečistí sa mi dúfam hlava.
Hneď ako som vyšla z kúpeľne kričí na mňa mama: „Lucy!!“
„Čo jé?“ Povedala som znudene, ako vždy.
„Kde je Nicky? Práve som volala s jej mamou, Nicky ešte nie je doma!“ Keď mama dopovedala túto vetu skoro ma porazilo. Asi budem veštica. Niečo sa stať muselo. A odkiaľ pozná mama Nickynu mamu? A prečo... V hlave mi napadlo asi milión otázok a na mamu som pozerala ako v tranze.
„Čo? Ja neviem.. Volala mi, ale v telefóne som počula len chrapčanie. Nikto sa neozval.“
„A? To je všetko čo o nej vieš?“ Čumela na mňa akoby je nejaká detektívka a ja som nejaký podozrivý oný..
„A čo ja viem? Čo som ja? Potom som jej volala ale nebrala to!“ Chvíľku bolo ticho. Započula som ako Luk kričí na mamu, že máme byť ticho, lebo dali deti spať. „Nič viac neviem.“ Povedala som a išla som do izby. Mama na mňa hodila vražedný pohľad, akoby bola Nicky jej dcéra alebo čo. Do teraz ju moje kamarátstva (aj keď ich moc nebolo..) nezaujímali, a teraz sa s ňou skoro pohádam.. Je len osem, nemám čo robiť, kašlem na to. Idem spať.
Divné.. dneskajšok je celý nejaký divný: ráno som nezaspala, nepohádala som sa s mamou, maľovanie dopadlo dobre, rýchlo som si vybrala oblečenie (je pekné, čisté, suché..), stíham autobus! Vážne divný deň hneď od začiatku. Ale tá Nicky! Strašne ma to serie, že neviem čo s ňou je. Mohla mi aspoň zavolať... Idem si sadnúť, a uvidím čo vôbec príde.
*Na ďalší deň*
„Mama ma skoro zabila!“ Vysypala Nicky. Ja som na ňu len pozerala ako na zjavenie, že kde sa tú tá zobrala? Po chvíľke som vypustila: „Keď ti mám pravdu povedať, aj ja by som ťa rada zabila!“
„Prečo?“ Pozrela na mňa ako na debila.
„Nicky!“ Začala som. „Včera volala tvoja mama mojej, že kde si? Potom som sa začala hádať s mamou kvôli tomu, a strašne som sa o teba bála! Ani si mi nezavolala
ani nič. No počkaj, prepáč. Zavolala si mi ale neozvalo sa od tiaľ ani pól slova!“ kričala som.
„Lucy, prepáč! Ale... Bola som s Chazom.“ Keď dopovedala túto vetu (to je ten jej bývalí) som si všimla ako jej vbehli slzy do očí....
Pokračovanie nabudúce.....
