*Lucy*
Konečne nastal ten deň: 31.12. 2012 ! Teším sa! Síce neviem na čo.. Som zvedavá či aspoň Nicky pôjde dnes večer von... Možno nepustí mama ani mňa.. A všetkých ostatných by pustili? To by som neprežila.. Idem radšej za mamou!
To je hrozné! Je len deväť hodín! Ako sa mi podarili vstať? Mama ešte spí.. Nemôžem ju ani naschvál zobudiť, lebo potom bude na mňa zlá.. Asi. Idem si upratať izbu. Možno sa poteší, že tam mám konečne poriadok a von ma pustí. A keď budem môcť ísť von ja, bude môcť ísť von aj Nicky. Áno! Vybavené! Idem si upratať izbu!
Mám tu totálny bodrel. Asi kašlem na to.
Nie! Nemôžem sa na to vykašľať! ..Zavolám najprv Nicky, či ju dnes pustia von...
...zvoní... „Haló?“ Ozval na nejaký divný hlas.
„Nicky?“
„No nie! Moja suseda!“ Povedala odporným hlasom.
„Nebuď hnusná! Nespoznala som ťa, máš nejaký divný hlas.“
„Lucy, to bude asi preto, lebo si ma zobudila! Snívalo sa mi o mne a o Chazovi! Toto ti vrátim!“
„Ty to ale prežívaš.. No.. Sorry, nechcela som ťa zobudiť..“ Povedala som a chvíľku bolo ticho. Počula som ako Nicky do telefónu zíva, bála som sa, že zaspí, tak som rýchlo pokračovala: „Potrebujem len vedieť, či ťa dnes večer vaši pustili von.“
„Večer?“ Opýtala sa priblblo.
„No nie! Teraz ráno!“ Povedala som hnusným hlasom, naschvál.
„A ja neviem.. Načo?“
„Nicky?!!?“
„Čo je?“
„Ty si po zadu či čo?“
„Prečo?“
„Veď je 31. 12. 2012!!!“
„Pane Bože! Ja som zabudla! Prepáč!“ Nechápala som, ako mohla na niečo také zabudnúť. „Idem sa opýtať našich, napíšem ti sms, lebo sa musím začať chystať pre istotu už teraz.“ Pokračovala.
„To vaši sú už hore?“
„No a čo? Veď je pól desiatej.“
„No okej.. Kašli na to.. Tak mi napíš, a keď nebudeš môcť ísť, tak mi zavolaj.“
„Okej, pa.“ Dokončila rozhovor.
*Nicky*
Myslím že mi to uverila.. Nemohla som jej predsa povedať že som u Chaza... Inak by sa ten rozhovor asi nikdy neskončil.. Nevadí
„Chaz, miláčik vstávaj, budem musieť ísť už domov.“
„Čo? Prečo ? Koľko je hodín?“ ešte rozospato sa ma pýtal Chaz.
„Aspoň že ty si rovnako pozadu ako ja.... Dnes je Silvester a pôjdeme my dvaja, Lucy s Jussom von... A ja som sa to ešte našich nepýtala, a už mi volala Lucy že či idem.... A nemóžem jej predsa povedať o tom že sme spolu, a že sme sa spolu vyspali po telefóne....“ vysvetľovala som mu to ako keby to bola tá najjzjavnejšia vec...
„No dobre teda, aspoň večer spolu zas budeme.“ Povedala a pobozkal ma na líce..
Potom sme sa začali obliekať a Chaz ma išiel odprevadiť domov...
*Lucy*
Chvíľku po tom, ako sme dokončili hovor, prišla za mnou mama a vynadala mi, že hučím ako keby som chcela zobudiť celé mesto.. Bála som sa, že ma nepustí večer von. Od rána nemala dobrú náladu.. Našťastie je už hore aspoň tato. Idem za ním.
