*Nicky-23.decembra*
Som sama doma. Táák strašne sa nudím. Asi zavolám Lucy. Išla som si zobrať mobil, no len čo som ho vzala do ruky, niekto volal. Chaz!!!
„Áno?“
„Ahoj Nicky, tak mi napadlo... nešla by si von?“ čo mu mám povedať? Viem, je to divné ale bojím sa. Určite sa zase bude pýtať, či som si to už rozmyslela.
„A-ahoj. Ja neviem. Veď vieš, zajtra je Štedrý deň, musím pobaliť darčeky a tak...A ešte k tomu neska som na to sama lebo všetci odišli ani neviem kam, takže je toho ešte viac na mňa.“ pokúšala som sa s toho nejako vykĺznuť. Aj keď teda je pravda, že musím ešte čo-to porobiť na zajtra.
„Aléé. Nicky prosím. Môžem ti s tým pomôcť. Ak teda chceš.“ Chvíľku som rozmýšľala, už asi nič nevymyslím aby som sa s toho vykrútila, tak som súhlasila.
„No dobre teda, ale len na chvíľku. OK?“
„Dobre. Zachvílu som u teba.“
Išla som rýchlo upratať a zobrala som darčeky, ktoré mám pobaliť aby to vyzeralo, že niečo robím. Niekto zvoní, to bude asi už on.
„Ahoj!“ otvorila som dvere a v nich bol Chaz.
„Ahoj!“ objal ma a vošiel dnu. „Tak? Kde začneme?“ zaviedla som ho do izby, kde som mala na kope na posteli poukladané darčeky. Rozprávali sme, a robili sme blbosti.
„Nie! To nechytaj! Daj ho sem!“ do riti! Ja som zabudla, že mám darček aj pre Chaza a nechala som ho tu!
„Čo jéé? Nebodaj je pre mňa?“
„Niéé! Ja.. ja len nechcem aby si to videl.“ Našťastie som tu to rýchlo zobrala. Je to v krabičke a dúfam, že to nestihol poriadne pozrieť. Neveriacky sa na mňa pozrel ale nechal to už tak.
Zvoní mi mobil. „Kto ma to zas otravuje? Aha, to je Lucy.“
„Haló?“
„Čav, Nicky, čo robíš?“
„Oh, ahoj Lucy... Prestaň Chaz, nevidíš, že telefonijem?! ... Ó prepáč Lucy, ale, no je u mňa Chaz... Prečo?“ Chaz ma začal strašne štekliť.
„No len tak, lebo mám ísť kočíkovať deti, a nechcem ísť sama...“
„Prepáč Lucy, ale dnes nemôžem, zavolám Justinovy? A mrzí ma to.“ Bolo mi to ľúto, keďže som najprv chcela ísť s ňou von, ale Chaz mi to prekazil.
„Nie netreba. Ahoj teda.“ Keď som zložila, Chaz sa na mňa zvalil a začal ma znovu štekliť. Ja som sa nedala a vrátila som mu to.
„Hééj! Čo robíš? Nechaj ma!“ nedokázala som sa dostať z jeho zovretia. No bolo mi pri ňom dobre. Síce ma už nešteklí, ale zle mi robí stále. Napríklad, keď som išla do kuchyne zobrať niečo na jedenie a pitie, ako malé decko sa schoval za dvere a chcel ma naplašiť. To sa mu aj podarilo, ale nevedel, že sa zľaknem až tak, že všetko vykotím.
„Tak nie aby si mi pohol! Radšej sa tu budeš váľať po zemi. A vôbec to nie je smiešne! Rozbila som kvôli tebe pohár!“
Konečne sa postavil a pomohol mi to vyutierať. Zrazu to prišlo smiešne aj mne. Z ničoho nič som sa začala smiať. Chaz si zo mňa robil srandu, no tak som mu hodila utierku mokrú od coca-coly do tváre. Stále som sa smiala ale on zvážnel a prestal sa smiať, tak som sa prestala aj ja, lebo som si myslela, že som mu niečo spravila.
„Chaz? Si v poriadku?“ neodpovedal mi. Zľakla som sa.
„Ha! Tu máš!“ začal sa smiať a vrátil mi to. Mala som rozpustené vlasy, takže som bola celá zalepená.
„Ty hovädo! Vieš ako som sa naľakala?“ zase si musím ozmývať vlasy. A to som si ich naposledy zmývala asi 2 alebo 3 hodiny pred tým, než prišiel Chaz. Úžasnéé!
„Koniec srandy. Dobre? Ešte toho musíme dosť porobiť!“
„Tak si ma sem zavolala aby som ti robil sluhu? Šak počkaj, ja ti to niekedy vrátim!“
„Niéé ja som to tak nemyslela! A ty si sa sám ponúkol, že mi pomôžeš, tak budeš makať.“
Konečne sme dobalili tie darčeky. Pri našom tempe to trvalo stráášne dlho. Už bolo neskoro a Chaz išiel domov. Na moje prekvapenie sa ma neopýtal, či som už rozhodnutá. Konečne mu to došlo, že mi musí dať čas.
*Lucy-Ráno 24.decembra*
Bolo asi pol 11. Ležala som na posteli a mala som slúchadlá, keď v tom mi ich niekto strhol. Tak som sa zľakla, že som skoro zletela z postele a buchla som si lakeť do nočného stolíka. Ani si neviete predstaviť, ako strašne to bolí.
„Mama! Čo robíš? Si normálna? Nevieš klopať?“ bola som na ňu nahnevaná. Ešte mi nikdy takto do izby nevletela. Začínam sa báť, čo sa stalo.
„Prepáč. Ale klopala som aj kričala, ale keďže máš slúchadlá asi si nič nepočula.“ Držala v ruke noviny.
„Čo mi chceš povedať k tomuto?“ hovorila to pokojne, dokonca sa usmievala. Strčila mi noviny pred tvár. DO RITI!!! Som v novinách ako sa bozkávam s Justinom!
„Ale...ja... Čo s tým mám ja?“ nevedela som čo mám povedať, tak som sa robila, že neviem o čo ide. Asi mi to nevišlo. :/
„Prosím ťa. Ja viem, že si to ty. Snáď viem spoznať vlastnú dcéru, aký máme kočík a sama si mi včera do telefónu povedala, že si s Justinom.“ Ešte stále neviem, čo jej mám povedať. Stále som civela do prázdna. Na moje prekvapenie, vôbec nebola nahnevaná. Skôr naopak. Bola usmiata, milá.
„Pozri. Mňa sa nemusíš báť. Veď už máš 17 rokov, si veľké dievča, ja ťa chápem.“ Objala ma, odišla a noviny mi nechala tu aby som si ich mohla prečítať.
*Článok z novín*
Zatiaľ čo Selena Gomez (20) smúti z rozchodu a opíja sa skoro každý deň, zrušila koncerty na najbližší mesiac a vôbec sa neukazuje na verejnosti, jej ex priateľ Justin Bieber (18) to očividne zvláda dobre a za Selenu má už aj náhradu. Dôkazom jej aj táto fotka, kde sa bozkáva s neznámym dievčaťom! Fotograf, ktorý túto fotku nasnímal priznáva, že zachytil časť ich rozhovoru a dokonca aj meno tohto dievčaťa: Lucy! Uvidíme ako sa to bude vyvíjať. Budeme vás informovať.
Na šťastie mi nebolo vidno poriadne do tváre. Rozhodla som sa, že zavolám Justinovi.
„Ahoj Justin, už si videl dnešné noviny?“
„Ahoj Miláčik. Áno videl. Dúfam, že ti to moc nevadí, budeš si musieť pomaly zvykať. Nemôžeme sa schovávať do nekonečna.“
„Ja viem, ale aj tak.“ Viem, že má Justin pravdu. Je celosvetová hviezda, paparrazzi mu nikdy nedajú pokoj.
„...prosím ťa poď sem... Idéém!!! prepáč Lucy už musím ísť, mama ma volá. Ešte ti zavolám. Ľúbim ťa. Papá.“
„OK. Aj ja ťa ľúbim.“
Dnes ešte musím stihúť pobaliť všetky darčeky. Ledva som ich pozháňala. Dokonca som kúpila aj Justinovi a to sme vtedy ešte spolu nechodili. Nicky som kúpila fialové tričko a náramok s náhrdelníkom „Best friend“ . Dúfam, že sa jej to bude páčiť. Mame som kúpila parfum (bol dosť drahý, takže dúfam, že sa jej bude páčiť!), ocovi som kúpila ponožky a košeľu, Lukovi som nevedela nič zohnať. Kúpila som len 2 plyšákov pre Emu a Lilli.
Volá mi Nicky......Pokračovanie nabudúce :D
