Potom sme si všetci traja ľahli na posteľ a rozprávali sa. Nicky sme porozprávali o našej noci a ták.... Potom sme sa hrali s Emmu a Lili. A potom už musela ísť aj Nicky aj Justin domov. Ja som sa osprchovala, dala so teplého pyžamka a šup do postieľky....
*Ráno*
„Lucy, prosím vstávaj..“ toto boli prvé slová ktoré som dnes počula
„Áno mami ?“
„Prepáč že ťa budím, ale nemohla by si dnes zobrať Emmu&Lily na prechádzku ? Lebo zajtra je štedrý deň, a nechceme aby si ty a deti videli darčeky.“
„No, dobre teda, ale zavolám kamošom, lebo samej sa mi nechce ísť.“
„Dobre, tak ale za 3-4 hodinky by si išla?“
„No okey, ale už choď!“ povedala som jej a ukončila náš rozhovor....
*Čas prípravy na prechádzku :D *
„Haló?“
„Čav, Nicky, čo robíš ? „
„Oh, ahoj Lucy..... Prestaň Chaz, nevidíš že telefonujem ? ..... Ó prepáč Lucy, ale, no, je u mňa Chaz... Prečo?
„No len tak, lebo mám ísť kočíkovať deti, a nechcem ísť sama....“
„Prepáč Lucy, ale dnes nemôžem, zavolám Justinovy? A mrzí ma to..“ počula som na jej hlase že jej je to ľúto, tak som to nechala tak
„Nie netreba... Ahoj teda.“ Nechcela som aby volala Justina, cítila by som sa strašne trápne, a určite by som trepla nejakú sprostosť....
No tak idem sama... Obliekla som sa, vytiahla som kočík, zabalila som deti, a ide sa....
Po pár minútach zaspali, a tak som behla s nimi do čajovne. Objednala som si čaj a sledovala som ako je to vonku. Zvláštne je že je 23.december a ani vločka snehu, takže biele Vianoce nebudú, škoda.
„Ahoj Lucy“ niekto ma oslovil zo zadu, a tak som sa otočila... Bol to Justin... Bože čo mám robiť ??? Od tej skoro-pusy sa ho hambím :O
„Ahoj Justin.“ V mojej hlave-dobre, len sa nečervenaj a netrepni blbosť.. „Čo tu robíš?“
„Ále ani nič, len som sa išiel prejsť, a bola mi zima, tak som išiel sem a našiel som ťa.“
„No okey teda, prisadni si“
„Ďakujem.“ Ešte
Pol hodinu sme tam sedeli a potom sme sa rozhodili že ideme do parku.....
Prechádzali sme sa už hodnú chvíľu a mne začala byť zima. Nechcela som to dať moc najavo ale asi sa mi to nepodarilo..
„Lucy, vidím že ti je zima, zober si ju...“ povedal Justin veľmi milo a podal mi jeho budnu
„Ďakujem, ale nie. Veď ti bude zima, ja to nejak vydržím...“ Snažila som sa mu to vyhovoriť ale nepodarilo sa mi to...
Počas prechádzky sme prehodili rôzne témy, aj môjho bývalého priateľa Thomasa, ale nechcela som si kaziť deň ním, tak sme tejto téme nevenovali veľa slov... Ale nastalo asi 5minútové trápne ticho, chcela som ho prerušiť, ale nevedela som vymyslieť tému.
„Sú to veľmi poslušné deti, veď vôbec neplačú...“ ticho prerušil Justin
„Ale že, ale to asi preto že majú svoje dudlíky. Linda mi hovorila že keď ich nemajú dokážu vyvádzať“ odpovedala som mu a potichu som sa zasmiala. Ale ako som dopovedala Lili vypľula svoj dudlík tak som sa ho snažila čo najrýchlejšie zdvihnúť. Ale Justin má tiež rýchle reflexy, a pri tom ako sme išli zdvihnúť dudlík, naše pery sa dotkli, vyzeralo to tak že ani jeden sme sa nechceli pustiť tak sme sa opatrne spolu vzpriamili, ale bez toho aby sa naše ústa oddelili... Keď sme už normálne stáli Justin si pomaly pýtal vstup do mojich úst. Opatrne som mu dovolila. Trochu som sa bála, pretože naposledy som sa bozkávala s Thomasom, ale na to nemám veľmi pekné spomienky... Ale Justin bol dokonalý. Bol ku mne jemný ale aj vášnivý. Pomaly presunul ruky na moje boky, a ja som ho objala okolo krku a moje prsty zablúdili do jeho vlasov... Na naše prekvapenie začalo aj snežiť. Bol to prvý sneh v tomto roku. V momente, keď na nás dopadla prvá vločka som pocítila na jeho ústach jeho úsmev J
„Lucy, musím ti niečo povedať.“ Snažil sa niečo hovoriť, ale neprestával ma bozkávať.
„Počúvam.“ Vyzvala som ho, ale ani ja som sa neprestávala bozkávať
„I love you“ začal mi spievať na ústach
„I love you too.“ Pridala som sa, ale veď viete aký je to spev medzi bozkami..
„Éééé“ ozvalo sa asi po 10 minútach bozkávania . Tentokrát vyplula dudlík Emma. Išla som ho zodvihnúť ale Justin využil príležitosť a „išiel zdvihnúť“ dudlík, ale pobozkal ma.. Ja som rýchlo strčila Emme dudlík a bozkávala som ho aj ja... Teraz sme sa vykašľali na letmé pusy, rovno sme spustili jazykovú vojnu.
It’s the most beautiful time of the year
Lights fill the streets spreading so much cheer
I should be playing in the winter snow
But I'mma be under the mistletoe
Nié, to je ale hrozné načasovanie... Krásny bozk, práve som vyhrávala vo vojne, a vtedy mi musí zazvoniť telefón... Mama ?! To čo tá chce ?
„Áno mami?“ ...... „Nie ešte sme vonku.“.......“Neviem kedy prídeme.“....... „Nie som sama.“...... „S Justinom.“.... „Áno, malé spia.“...... „Papá.“ Konečne je koniec hovoru :O
„Nevedel som že počúvaš moje pesničky.“
„Já,... no nieže počúvam, ale.... alé..... no.. no spievaš pekne.“ Dokelu načo som si zmenila zvonenie ? Síce som ho nepočúvala, ale odvtedy čo som s zamilovala sa veľa vecí zmenilo. Teraz som belieberka, ale nechcem aby to vedel, t by bolo asi trápne, alebo ja neviem, radšej mu to nepoviem :/
„Som rád že moje prvé dieťa bude s belieberkou...“
„Prosím, nerozumela som.“ Síce som počula čo povedal, ale cchem to počuť znova, je to nádherné
„Hm..? Ahá, no ... že... no že som rád že tieto deti budú belieberky.“ Neverím mu to, ale šak to je jedno, viem čo som počula a to je hlavné
*Justin*
Ona ma počúva. Má rada moje pesničky..... Teda to tak vyzerá... Zbožňujem jej mamu, za to že ju „vyrobila“ a že jej zavolala. Som strašne šťastní.... „Som rád že moje prvé dieťa bude s belieberkou...“ Do riti !!!!!!!! To som vážne povedal nahlas.. nie, nie nie :O
*Lucy*
„Už je veľa hodín, budeme musieť....“ nestihla som ani dopovedať a cítila som Justinove pery na mojich...
„Á, nemôžeš ísť k nám?“ povedal keď sme sa dobozkávali
„Prepáč Justin, ale musím pomôcť s chystaním na zajtra“
„No dobre teda, aj asi budem musieť pomáhať.“ Povedal sklamane
Potom ma Justin odprevadil domov. Doma som sa osprchovala a išla som spať, bola som unavená... Pokračovanie nabudúce
