Zamilovaná do vraha

♣Tmavá Ulička♣

"Haló?" zakričala som do tmy. Počula som výkrik a to ma odrovnalo. Stuhla som. Pocítila som ruky na svojom chrbte a ocitla som sa v tmavej uličke na zemi. Nejaký muž sa ku mne blížil a ja som cúvala. Plazila som sa po zemi preč. Keď som narazila na kontajner, sykla som. Ten chlap sa nadomnou zohol a do tváre mu zasvietil pramienok svetla. Stuhla som. "P-phil?" spýtala som sa vydesene. "Heh, kočka, si len moja" povedal. Chcel sa na mňa vrhnúť, ale päsťou som mu vrazila do nosa. Zabolela ma ruka. Už dlho som sa nebila. Pošúchala som si hánky a vstala som. Aj Phil sa pozbieral zo zeme. Ani neviem ako, a znova som sa ocitla na zemi. Pálilo ma líce a v ústach som pocítila medenú chuť krvy. Oblízla som si peru. "Ty hajzel! Ženy sa nebijú!" zvrieskla som až moc na hlas a znova ma udrel. "Takže ty budeš odporovať?" spýtal sa znechutene. "Radšej skapem ako keby som mala byť s tebou!" vykríkla som a znova som schytala. Spadla som na chrbát a prevalila som sa na bok. Chcela som sa postaviť, ale zacítila som bolesť v bruchu. "Hajzel!" skríkla som a znova ma kopol do brucha. "Ešte stále mi nedáš?" spýtal sa naštvane. "Nebudem ti to opakovať! Radšej skapem ako..." nestihla som dopovedať a znova ma kopol do brucha. Započula som vrčanie kúsok od mojej hlavy. "Si mrtvý" zasmial sa niekto kúsok odomňa. Nedokázala som zaostriť a tak som sa začala plaziť k záchrancovy. Počula som kroky a ja som sa pomaly zdvihla. Znovu som si všimla Phila. Otočila som sa mu chrbtom a rozbehla som sa preč. Snažila som sa ignorovať bolesť v bruchu a vzduch, ktorý ma šlahal do tváre. Bežala som akurát okolo parku, keď sa mi podlomili kolená a ja som zletela na zem. Udrela som si brucho. Sykla som a zaťala som päsťe. Snažila som sa to rozdýchať. Keď bolesť zoslabla, pozbierala som sa a pomaly som sa dotackala domov...

«Pohľad Jacka»
Zaškeril som sa na toho idiota. "Uhni!" zvrieskol a sotil ma rukou. "Chyba" zasmial som sa. Otočil sa ku mne. "Je iba moja" povedal som a vytiahol som nôž. "A ty si jej ublížil" priblížil som sa o krok k nemu. "Daj mi pokoj!" vykríkol no na konci sa mu zlomil hlas. "A za to budeš pikať" zasmial som sa a priblížil som sa k nemu bližšie. Rozbehol sa, ale ja som bol rýchlejší a skočil som na ňho. Vykríkol a ja som sa iba usmial. Nožom som mu prešiel po chrbte. Vytvorila sa mu krvavá rana. "Zahráme sa" zasmial som sa a otočil som ho. Zaškeril som sa a nôž som mu zapichol do hrude. Potiahol som ho nižšie a ten chalan iba kričal. Ruky sa snažil vymotať spodomňa. Sedel som mu na nich. Stále sa hmýril. "Netrep sa toľko, bude to bolieť viac" zaškeril som sa a strčil som ruku do jeho hrude. Zašmátral som tam a chytil som jeho črevá. Zaškeril som sa a vytiahol som ich. Ukázal som mu ich a napchal som mu ich do huby. Už plakal od toľkej bolesti. "Aspoň jej dáš pokoj a zhniješ v pekle" zasmial som sa. Nôž som mu zapichol do oka a hneď som ho aj vytiahol. Čepeľ noža som priložil k jeho čelu a začal som zarezávať hlboko do mäsa. Zastavila ma až jeho lepka. Nôž som vytiahol a nožom som zarezal pri líci. Odstránil som mu kožu na tvári a napchal som mu ju do hrude. Z hrude som mu vytiahol srdce a položil som ho na zem. Postavil som sa. "Zbohom" zasmial som sa a stúpil som na srdce. To sa rozpľaslo a ja som odrezal žilky od srdca a jeho tela. Chytil som mu ruky a nôž som zaryl do jeho žíl. "Toľko srandy" zasmial som sa a odišiel som.

*Druhý deň
«Pohľad Lary»
Ležím na posteli zo zavretými očami. Rozmýšlam o včerajšku. Zacítila som na sebe niekoho pohľad. Otvorila som oči a prudko som sa posadila, ale to som nemala robiť. Pichlo ma v bruchu. Ale na okne mi sedel nejaký chalan v maske a sledoval ma. Ako si ma všimol, zoskočil zo strechy a zmizol. Opatrne som vstala s postele a vyhrnula som si tričko. Pozrela som sa na veľkú modrinu na bruchu. Začalo mi byť zle. Zatočila sa mi hlava a stratila som rovnováhu. Pocítila som tupú bolesť na temene hlavy a stratila som sa v tme...

Cítila som, ako ma niekto pohladkal na bruchu. Bolo to príjemné a ten dotyk bol chladný, ale príjemný. Bolesť ale vyhrala. Sykla som a ten dotyk zmizol. Príjemný pocit ma opustil a ja som otvorila oči. Nadomnou sa sklánal chalan v maske. Všimol si ma a znova zdrhol. "Počkaj!" vykríkla som za ním. Neskoro. Vyskočil von mojím oknom a zmizol. Sťažka som vydýchla a zavrela som oči. Snažila som sa zaspať, no nešlo to. Stále je tu ten debilný pocit, že ma niekto sleduje a ja sa bojím spať, a potom je tu ten chalan v tej modrej maske. Ako som tak nad ním rozmýšlala, nejako som zaspala...