Zamilovaná do vraha

♣Nový Priateľ♣

Zoznamoval som sa s Easterom. Volá sa Ester. On si ma obľúbil a teraz je mojim zvieratkom. Kričali sme po sebe a ja som sa zasmial. Z vonku sa ozval mne známi výkrik. Prudko som sa otočil. "Lara!" vykríkol som. Vysadol som na Estera a on sa rozbehol von. Videl som Zalga ako ju schmatol za ruku. Bola úplne zničená a vychudnutá. Pozrela na mňa vyplašene. Zalgo sa zaškeril a rukami jej zašiel pod tričko. Ona sa vzpierala a kričala. Naštval som sa a môj hnev cítil aj Ester. Zavrčal a rozbehol sa po ňom. Zalgo aj Lara zmizli a v záplave hnevu som si nevšimol že mi niečo naznačovala perami. Ester sa za nimi rozbehol. Teda tým smerom kde stáli. Bežal ďalej až k nejakej budove. Zastavil a zavrčal. Boli tam vyvalené dvere. Zliezol som s Estera a vošiel som do budovy. "Keby niečo, zavolám ťa" šepol som a vyšiel som po schodoch hore. Počul s Larine výkriky potom smiech, buchot a mužský výkrik. Vyšiel som na poschodie odkial sa ozývali zvuky a chodbou som hladal izby, kde sa všetko odohrávalo. Keď som nakukol tak som videl Laru ako sedela obkročmo na Pupetterovi a bila ho hlava nehlava. Pousmial som sa. Vošiel som do izby a chytil som Laru za plece. Trhla sebou a skoro mi vrazila. Keď ma zbadala, rozšírili sa jej zreničky a usmiala sa. Hodila sa mi okolo krku a začala plakať. Objal som ju okolo bokov a pritisol som si ju k sebe ako to len šlo. Normálne som cítil jej krehké telíčko a začal som sa báť, aby som ju nezlomil. Nasal som jej sladkú vôňu a neochotne som sa od nej odtiahol. "Musíme ísť" šepol som. Prikývla a otočili sme sa. Vo dverách stál vyškerený Zalgo. "Myslely ste si že je také ľahké odtiaľto ujsť?!" spýtal sa naštvane. "Nezabúdaj že mne sa to podarilo" zachrapčala Lara. Tak mi chýbal jej hlas. Potom som si uvedomil čo povedala. Takže preto bola v lese. Zapískal som nahlas a čakal som čo sa bude diať. Zalgo sa začal približovať k nám. V ruke sa mu niečo zalesklo. Na chodbe som počul buchot a krik Estera. Keď Zalgo natiahol ruku, zavrel som oči a čakal som bolesť. No nič sa nestalo. Keď som otvoril oči, odrovnalo ma to čo som videl...

«Pohľad Lary» (po únose z lesa)
"Pusti ma!" kričala som. "Nie" zasmial sa. Ťahal ma po chodbe. Dotiahol ma k mojej izbe a hodil ma tam. Odišiel a nezabudol zavreť a zamknúť dvere. Vstala som a obzrela som celú izbu. Nič som nenašla. Zrazu sa rozleteli dvere a ja som stuhla. Pomaly som sa otočila. Keď som si všimla Furbyho, môj strach opadol a ja som sa začala vyškierať. "Prišiel si si po ďalšiu bitku?" spýtala som sa posmešne. "Nie, prišiel som si po teba" zabuchol dvere a podišiel ku mne. Stuhla som. Ani neviem ako a už som ležala na zemi. Kričala som. On sa iba smial. Naštvala som sa a začala som sa hmýriť. Zhodila som ho zo seba a on sa udrel. Vykríkol a kým nedával pozor som si na neho sadla a začala som ho biť. Niekto ma chytil za plece a ja som si myslela že to bol Zalgo. Prudko som sa otočila, že mu vrazím, no všimla som si modrú masku. Je to skutočné? Cítila som ako sa mi rozšírili zreničky. Prudko som vstala a hodila som sa mu okolo krku. Vdýchla som jeho vôňu a začala som plakať. Tak strašne mi chýbal. On ma objal okolo bokov a pritisol si ma k sebe viacej. Odtiahol sa odomňa. "Musíme ísť" šepol. Prikývla som a otočili sme sa. Vo dverách stál vyškerený Zalgo. "Myslely ste si že je také ľahké odtiaľto ujsť?!" spýtal sa naštvane. "Nezabúdaj že mne sa to podarilo" zachrapčala som. Jack zapískal nahlas a ja som sa zľakla. Zalgo sa začal približovať k nám. V ruke sa mu niečo zalesklo. Nôž. Všimla som si ho a vedela som čo sa bude diať. Na chodbe som počula buchot a neľudský krik. Keď Zalgo natiahol ruku aj s nožom...

Ahojte xD sry za ten koniec xDD
Vážne som nechcela xD

Taaak xD čo myslíte, čo sa stane? :'D

Komentujte, či sa časť páčila xD alebo nie :"D