Zamilovaná do vraha

♣Kóma

Objavila som sa na lúke.
"H-haló?" spýtala som sa. "Konečne" šepol niekto za mnou. Stuhla som. Ten hlas mi bol povädomí. "B-babka?" šepla som a do očí sa mi nahrnuly slzy. Otočila som sa a videla som koju babku. Vyzerala tak ako v tedy, presne pred smrťou. "Babi" zvískla som a hodila som sa jej okolo krku. No a čo že mám 17. Stále je to moja milovaná babka, ktorá už nieje medzi živími. "Čo tu robím?" spýtala som sa, keď som sa odtiahla od babky. "Čakáš na tvojho záchrancu" zasmiala sa babka. Nechápavo som na ňu pozrela. "Neboj, pochopíš" zasmiala sa. "Budem tu s tebou iba do západu slnka, potom už musím ísť" šepla babka smutne. Nahrnuli sa mi slzy do očí. Sadli sme si na zem a sledovali sme prírodu. Pocítila som stisk na ruke, ale nikto mi ju nedržal. "Eh, babi?" spýtala som sa.
"Ano, dievčatko?"

"Huh, asi mi hrabe, ale cítim, ako keby mi niekto zvieral ruku" šepla som.

Babka sa iba zasmiala. Bola ticho a pozorovala prírodou...

«Pohľad Harryho»
Sedím pri nej a držím ju za ruku. Asi sa pýtaťe čo sa stalo. V tedy, ako som na ňu kričal, mi už znova neodpovedala, tak som sa zľakol a utekal som za ňou. Ležala na posteli zo zaschnutými slzami na lícach. Volal som sanitku a tu v nemocnici mi doktor povedal, že je dehydrovaná a chýba jej menšia časť potravy, preto odpadla. Povedal že je malá šanca že sa prebere, inak zostane v kóme. Teraz by sa zišiel ten jej chalan. Ako sa to volal? Jam-Jer-Jeff-Jack! Ale toho asi nenájdem. Teraz tu sedím, a čakám na zázrak...

«Pohľad Jacka»
Od začiatku misie mám zlý pocit, ale ignorujem to. Nina sa na mňa lepí stále viac a viac, a ja mám chuť im ju hodiť ako psa. Dobrý nápad. Zaškeril som sa na Ninu nalepenú na mňe. Chytil som ju za plecia a šmaril som ju pred kríki. Vypískla a upútala pozornosť. "P-pomóc!" vypískla a rozbehla sa preč. Dusil som smiech. Vyskočil som spoza kríkov a rozbehol som sa naproti im. Jeff zaútočil zozadu a ja spredu. Nina zmizla, ale neriešil som to.

"Nina!" kričal Jeff. "Kašlime na ňu" zasmial som sa. Jeff ma prepálil pohľadom. "Musíme pokračovať. Takto sa nevrátim za týžden a La- teda, niekto sa o mňa bude báť" snažil som sa zamaskovať kúsok jej mena. Jeff sa na mňa otočil s veľkým úškrnom na tváry. "Kto?!" vypískla Nina za mnou. Trhlo mnou. Vytiahol som skalpel. "Nestaraj sa" sykol som chladne. "Ako sa volá tá zasraná ku..." nestihla dopovedať. Pribehol som k nej a vrazil som jej päsťou do brucha. "Nabudúce drž hubu, lebo sa zahrám zo skalpelom" zašepkal som jej do ucha. Ustúpil som od nej a ona sa zviezla na zem. Držala sa za brucho.
"D-dobre" vydýchla. Jeff k nej dobehol a vzal ju na ruky. "Poďme" povedal som a pohol som sa...

O týždeň neskôr

Šiel som do jej izby cez jej okno. Nikde jej není. Vyšiel som s jej izby až do kuchyne. Všimol som si toho chalana. Sklopil som pohľad. "Kde je?" ozval som sa. "V nemocnici" povedal sucho. Prudko som zdvihol hlavu a pribehol som k nemu. Chytil som ho za golier jeho košele a narazil som ho o stenu. "Prečo?" sykol som. "Asi pred týždnom odpadla" šepol bez strachu. "Pred tým plakala, a celý deň bola v posteli, až keď mi neodpovedala, som sa zľakol. Ona ma vždy odbíja" šepol zo slzami v očiach. Ani sa len na mňa nepozrel, pohľadom hypnotizoval zem. "Na ktorej je izbe?" spýtal som sa. "Ideme tam spolu. Už dlho som tam nebol" šepol a ja som ho pustil. Otočil som sa mu chrbtom. Hlavu mi stále zakrívala kapucna. "Ponáhlaj" šepol som a zamieril som k dverám.

«Pohľad Lary»
Stále som na lúke. Aj keď je to iba prvý západ slnka, nudím sa tu. Je tu tma. Pocítila som stisk mojej ruky. Pozrela som sa na ňu. Zavrela som ju do päste. "Lara" šepol mne známi hlas. "Jack?" šepla som a obzrela som sa. Nikde nikto. "Jack!" vykríkla som a do očí sa mi vtlačili slzy. Pocítila som chladné pery, na mojom líci. Všetko okolo mňa začalo byť biele a moje časti tela začali miznúť, meniť sa na vzduch. Chcela som zakričať no zmizla som úplne...