Zamilovaná do vraha

♣Znova on♣

Vstala som s postele. Zabudla som na to brucho. Sykla som. Prešla som do obývačky a sadla som si na gauč. Nepocitujem hlad ani smäd. Zapla som telku a prepínala som kanály. Zastavila som na správach.

...Phil Ouconeli bol kruto zabitý v jednej uličke kúsok od Angel's baru. Našli ho mladý chlapci asi niekedy okolo siedmej ráno...

Vypla som telku. Sťažka som dýchala. Mohol to byť on? Zavrela som oči a lahla som si na gauči. Cítila som že ma niekto pozoruje, ale ignorovala som to. Keď sa môjho líca dotkly chladné prsty, mykla som sa, ale oči som nechala zatvotené. Zdvihla som ruku a blúdila som ňou vo vzduchu, až dokým som nenarazila na jeho ruku. Prešla som po nej až k mojom líci a nechala som ju na tej jeho. Zasmial sa. Mal taký desiví smiech, ale mne sa páčil. Usmiala som sa a otočila som sa mu chrbtom. Je ťažké mať nasilu zavreté oči, keď ho chcete vidieť. Cítila som, ako sa prehol gauč a následne ruky na mojom boku. Otvorila som oči a hneď som na ňho pozrela. "Kto si?" šepla som. On si ma všimol a znova ušiel. "Prečo to vždy pokazím?!" vykríkla som na celý dom.

«Pohľad Jacka»
Počul som ako kričala na celý dom. Musel som sa zasmiať. "Ak sa ti ukážem, odmietneš ma, a to neznesiem" šepol som si sám pre seba. Už je tma, a ja ju sledujem s jej strechy. Vstala z gauča a prsty si priplietla do jej gaštanových vlasov. Potiahla si ich a ja som sa pozrel bližšie. Naozaj mala slzy na krajíčku. Nebolo mi to dva-krát príjemné, ale nemohol som nič robiť. Podišiel som bližšie k oknu a sledoval som ju. Zavrela oči a po líci sa jej začali kotúľať slzy. Ja som ju rozplakal? Nemôžem to tak nechať. Potichu som vošiel dnu cez okno a postavil som sa pred ňu. Chytil som jej tvár do dlaní a ona otvorila oči. Pousmiala sa a ja som jek úsmev opätoval. Objala ma a mňa to prekvapilo. Niečo zašepkala, ale nerozumel som jej. Keď sa odtiahla, pozrela na mňa a jemne sa usmiala. "Ako sa voláš?" spýtala sa. Zasmial som sa a zamával som jej. Rozbehol som sa a vyskočil som von oknom. Počul som, ako si znova nadáva, ale snažil som sa to ignorovať.

Bežal som tmavým lesom, a užíval som si ten pocit. Obiehal som stromy. Vybehol som na kraj lesa. Dal som si kapucnu a ruky som strčil do vreciek. Prechádzal som ulicou a počul som tichý vzlik v jednej uličke. Bol mi povedomí. Vošiel som do uličky a na zemi bola schúlená tá baba. Mala ja sebe čierne skinny a na tom kabát. Zohol som sa k nej a dotkol som sa jej pleca. Ona ani nezdvihla hlavu, ale stále plakala, dokonca o trochu viac. "Ako sa voláš?" vypadlo zo mňa. Povedal som to chrapľavo, čo som aj čakal, keďže som tak často nerozprával. "L-Lara" ozvalo sa tlmene cez vzliky. Sadol som si k nej a objal som ju.

Zaspala mi v náručí, ale ani raz sa na mňa nepozrela, za čo som bol vďačný. Vzal som ju na ruky a pomaly som ju niesol k nej domov. Celý čas si niečo mrmlala zo spánku a sem-tam sa príjemne zasmiala. Natlačila sa na mňa. Vošiel som do jej bytu a zamieril som k jej izbe. Položil som ju na posteľ, ale ona svoje ruky obmotala okolo môjho krku a strhla ma na seba.

«Pohľad Lary»
Celú cestu sem som spala, až keď ma položil na posteľ, ma prebudil. Tak som si ho stiahla k sebe do postele. Ani neviem kto to bol. A potom som si všimla tú modrú masku, ako po nej tiekol čierny sliz. Ale ani to ma neodradilo a tak som sa dotkla jeho masky. Nehýbal sa. Ako keby bol paralizovaný. Pomaly som mu ju začala dávať dole, keď v tom...

Ahojte, pardon že časť nevišla skôr, ale celý deň som bola zaneprázdnená :'D

Páčila sa táto časť?

(Prepáčte za chyby :'D)