Zamilovaná do vraha

♣Odchádzam♣

Tá zasraná krava mi nožom prešla po ruke! Vyzerá to, ako keby som sa rezala! "Aaa!" ozval sa domom môj ďalší výkrik. "Už iba chvílku a hra sa končí" zasmiala sa Nina. "Zhor v pekle!" zvrieskla som a opľula som ju. Úsmev s tváre jej zmizol tak rýchlo, ako sa tam objavil. Zavrčala. Už už mi chcela zabodnúť nôž do srdca, ale niekto ju potiahol za vlasy. "Jack!" zvýskla som. Nina spadla na zem a Jack ju niekam odtiahol. Kričala a metala sa. Odtiahol ju von a ja som iba počula jej krik. Zdalo sa mi že plače.

Konečne prišiel Jack. Odviazal mi ruky a nohy. Postavila som sa a zatackala som sa. Jack ma podoprel. "Kde je Nina?" spýtala som sa. "Vonku" šepol. "Č-čo s ňou je?" spýtala som sa vydesene. Neodpovedal, a ani sa na mňa nepozrel. Vytrhla som sa mu a rozbehla som sa k vchodovým dverám. Zakopla som na prahu dverí a spadla som na zem. Udrela som si brucho o kameň, ale ignorovala som tú bolesť. Vstala som a bežala som. "Nina!" zapištala som. Spoza kríkov sa ozval ťažký výdych. Pribehla som ku kríkom. Zhíkla som. Nina ležala na zemi a mala rozrezané brucho. Všade bolo veľa krvy, takže jej hrozilo ze vykrváca. Chytila som ju za ruky a začala som ju ťahať. "Čo to robíš?" spýtal sa Jack. Zľakla som sa a tak som zhíkla. "Ježiši, nestraš ma!" vypískla som a ďalej som ťahala Ninu. "Čo to ro..." nenechala som ho dopovedať. "Pomôžeš mi? Alebo tam budeš len tak stáť a prizerať sa?!" vyprskla som na ňho. Vydýchol si a vzal Ninu za nohy. Nejako sme ju zdvihli do vzduchu a odniesli sme ju do domu. "Kde je tvoj brat?" spýtal sa Jack. "Išiel do mesta, odišiel asi pred dvoma hodinami" povedala som a zdrhla som.

Nina sa konečne prebrala. "Kde, kde to som?" spýtala sa. "U mňa doma" sadla som si k nej. "Ty? A ako..." prerušila som ju. "Zachránila som ťa" odsekla som. "Prečo?" pozrela na mňa nechápavo. "Lebo tiež si len člo-živá" opravila som sa. Vydýchla si a zavrela oči. "Ďakujem" šepla nakoniec. "Za málo" odpovedala som. Vstala som a zamierila som do mojej izby. Na posteli ležal Jack. Vyzeral smutne. "Ehm, Jack?" šepla som od dverí. Ani sa na mňa nepozrel. Slzy sa mi nahnali do očí. Snažila som sa ich udržať, no jedna mi vybehla von a stiekla mi po líci. Rýchlo som ju utrela a snažila som sa normálne nadýchnuť. "Musím odísť" povedal z ničoho nič, a moje ťažko zadržiavane slzy mali voľný priechod. Bola som ticho, iba mi slzy stekali po lícach. Snažila som sa zadržať chuť kričať, ale tá chuť bola silnejšia. Zvrtla som sa na päte a zbehla som po schodoch. Vzlikala som a vybehla som s domu. Bežala som hlboko do lesa. Zastavila som a ani som nestihla chytiť dych, zvrieskla som neľudským hlasom na celý les. Zviezla som sa na kolená a tvár som si skrila v dlaniach. Vzlikala som nahlas, a bolo mi jedno kto to počuje.

Keď sa mi už minuli slzy, vstala som a vrátila som sa naspäť do domu. Celú cestu sem som kráčala ako zombie, a ani nemám chuť ísť nejak inak. Vlečiem sa a hlavu mám sklonenú. Otvorila som dvere. "Kde si bola?!" vyskočil predomňa Potter. "Prejsť sa" zaklamala som a pratala som sa do izby. Zvalila som sa na posteľ a zakrila som sa paplónom. Tvár som zaborila do vankúšov. Stále vonali ako on. Znova som sa rozplakala. Mala som pocit že ma niekto sleduje. Chytila som vankúš a otočila som sa k oknu. "Vypadni!" zvrieskla som a hodila som vankúš do okna. Zvalila som sa naspäť a paplón som si vytiahla až po hlavu. Nejako som porpi plakaní zaspala...

O tri dni neskôr

Znova idem do školy. Som ako mŕtva. Som bez života. Neviem kedy som sa naposledy smiala, alebo hnevala. Plačem iba po večeroch, keď na poduške cítim jeho vôňu. Teraz kráčam po chodbe ako mŕtvola. Vchadzam do triedy a sadám si do poslednej lavice. Úplne ignorujem učkynu prednášku. Čmáram si do zošita a vždy je tam on...

"Crrrrrrn" ozval sa znovnček. Vstala som a vzala som si veci. Chcela som vyjsť s triedy, ale ocitla som sa na zemi. Ani som sa nemusela pozerať kto to bol. Adrian a jeho parta. Zostala som ležať na zemi, ani som sa nepohla. Začali ma všade kopať. Na rukách sa mi otvorili staré rany a začali krvácať. Adrian niečo zakričal a zmizli. Pozbierala som sa a vzala som si veci. Bolo mi úplne jedno, že všetko na mne je od mojej krvy. Všetci na mňa pozerali. Aj keď som mala pocit, že jeden pohľad je tu na vyše, ignorovala som to. Vyšla som pred školu a zamierila som do parku. Je mi jedno, že som odišla zo školy, aj keď som mala este štyri hodiny. Je mi jedno, že mám na sebe krv a takto idem do parku. Všetko mi je jedno. Prišla som do parku a sadla som si pod strom. S tašky som si vytiahla nôž. "Ukončím to tu a teraz" povedala som si nahlas...

Ahojte :D taaak, nová časť je na svete xD trošku dlhšia ako tie ostatné, ale o to mi išlo xD

Nezabudnite zanechať komentáre, či sa časť páčila, alebo nie xD...