Mi héroe

21 3 3
                                    

Radšej som sa išiel pozrieť do stajne... No keď som uvidel že niesu pri Cleinóm boxe stuhol som. ,,Cleo bola úplne mimo... Ešte som ju takú nevidel...'' Čo sa stalo? Je s Adamom alebo nie? Išla asi domóv. Alebo nie? Bože čo ak sa jej niečo stalo? Ale nie veď Kire...? No z rozmíšľania ma vytrhli výkriky a čím ďalej som išiel tím ich bolo počuť zreteľnejšie.

,,pomooooc...'' ,,ak sa nebudeš mykať bude to lepšie...'' ,,ty sviniar... Pusti ma!... Pomoooc''
,,zavri tú hubu konečne!... Nedá sa to počúvať!...'' Ten hlas my je povedomý...

,,Kira! Výdrž''

Kira:

,,pusti ma Adaaam... Nejak ma...'' Prosila som ho lebo nemala som dosť síl sa brániť. Už mám dole nohavice, tričko a čižmy.. Nevládzem. ,,cicka ale veď to nebolí... A neboj budem ťa šetriť....'' A zase my dal pusu.

,,pusti ju ty hajzel... Lebo uvidíš'' vtrhol do sedlovne Dávid. ,,si normálny nevidíš že tu mám prácu?'' Zhukol na Dávida a ukázal namňa rukamy.
,,spravíš jej niečo a zabijem ťa...'' Pozeral sa na Dávida tými jeho hnedímy a tajomními očami.... Bože ako ho milujem... ,,a čo spravíš? Zbiješ ma?:) ale prosím ťa...'' Zasmial sa no postavil sa a ja som okamžite sa pozbierala a utekala do rohu.

Hneď ako som sa pozrela mu Dávid vrazil pästiačku, náhle spadol na zem. No potom Adam Dávidovi. ...dúfam že tam nič nebude mať na jeho krásnej tváry... Vyľakane som sa na nich pozerala z rohu... No mrzela ma tá pästiačka čo dostal Dávid on si to nezaslúžil. ,,Ták čo máš dosť?'' Výstrel ruky od tela a výťazoslávne sa usmial.
...ten jeho úsmeu úžasne...
V duchu som si pomyslela. No keď sa Adam nepostavil na nohy, Dávid zavolal políciu. Potom pribehol kumne a podal my veci nach sa oblečiem. No veci som položila na zem a silno som sa mu hodila okolo krku. V jeho náručí som sa rozplakala. ,,čššš'' upokojoval ma a hladil ma po mojom holóm chrbáte. Je taký pozorný. Môj hrdina... pekný, talentovaný, milí a dobre oblečený. Som zaľúbená.

,,už je to v poriadku... Nespravil ti nič?'' Potom si ma prezrel že som ešte ako tak oblečená a asi si aj sám odpovedal. ,,takže nestihol...'' Usmial sa a ja som sa začervenala... Predsa len sedím tu pred chalanom polonahá... Som normálna? Asi nie.
,,Ďakujem.'' Usmiala som sa a dala som mu pusu na ústa... Veľmi som ho chcela pobozkať aby som sa upokojila. Keď som sa odtiahla začala som sa obliekať. ,,nemáš začo'' usmial sa a ja som mu venovala môj najkrajší pohľad.

....

Po asi polhodine prišla polícia a Adama zatkli za pokus o znásilnenie. Stála som pred policajním autom aj s Dávidom a rozprávali sme sa s pánom policajtom. Boli sme obidvaja zakritý pod dekóu a Dávid ma držal okolo pása. ,,takže už sa nemusíte báť o seba lebo tento mladík bude na noc zavretý na zadržovačke... Zajtra príďte obidvaja vypovedať'' hovoril nám pán policajt.
,,Kira! Zlatko!'' Pribehla kumne mamina. ,,mamí!'' Zutekala som aj ja a hodila som sa jej okolo krku. ,,si v poriadku? Neublížil ti? Si ešte...?'' Nad tou poslednou otázkou som sa musela pousmiať ale súhlasne som pomykala hlavou.
,,nestihol'' dodala som a pozrela som sa s úsmevom na Dávida ktorý sa namňa tiež pozrel a úsmev my opätoval. ,,kvôli nemu?'' ukázala naňho mamina. Potom knám prišiel policajt a začal sa rozprávať z maminou. Ja som utekala za Dávidom.

,,kam ideš?'' Pribehla som ku bráne a keď som zastala pozrela som sa naňho ako nasadá na motorku. ,,domou!'' Odpovedal. ,,a rozlúčiť sa? Nič?'' Usmiala som sa naňho a tým ho prinútila abi prišiel kumne. ,,Mi héroe'' povedala som a dal my pusu. ,,nechceš u nás prespať?'' Spítala som sa a objala ho. ,,neviem, môžem?'' Povedal a napravil si šiltovku.
,,môžeš'' povedala som a už som chcela ísť ale zachitil my ruku a pritiahol ma naspäť.
,,počkaj... chcem ešte nieč.....'' A znova ma pobozkal.

Popisok:
Ok ďakujem za prečítanie... A dúfam že ma nezabijete zato čo som skoro spravila Kire a zato ako som opísala Adama... Nezabíjaj te ma. :)

665 slov

Čierny A Bieli Časť 1 KamarátWhere stories live. Discover now