Čierny A Bieli Časť 1 Kamarát

Nehoda

,,zavolaj te sanitku potrebuje okamžitú pomoc'' Suzy kričala na chalanou.
,,dievča preber sa!'' Brock si položila moju hlavu na nohy a rukou sami snažila zadržať krv.

Počula som veľmi nezretelne niektoré hlásky zo slou čo vraveli, sa my v hlave ozívali. Každý šuchot a buchot konských kopít my udierali do hlavi akoby som mala strašnú opicu.

,,Cleo je v...'' Vyšmochtala som to zo seba a prehltla som slinu. ,,poriadku'' pokračovala som a pomaly som sa začala otáčať. ,,áno je v poriadku veterinár je na ceste ale není to nič vážne len sa trocha oškrela'' usmiala sa namňa Suzy a zároveň ma aj ukľudnila. ,,určite?'' Spítala som sa a dotkla som sa chrbtice lebo ma pychá. ,,ahh!'' ,,určite a si v poriadku... záchranka je už na ceste... výdrž Kira'' pohladila ma po ruke ktorá ma po jej dotknutí začala ešte viac bolieť a zasičala som.

.....

,,pri Cleo je už veterinár... si v pohode Kira?'' Pribehol knám Dávid...
,,nie, všetko ma strašne bolí'' odpovedala som a zasičala od bolesti. ,,zach...'' Zbitok som už nepočula... zatmelo sa my pred očami a nič som nevnímala.

....
O pár dní neskôr

Počula som opakujúce sa pípanie nemocničného prístroja. Ale nič som nevidela... ,,mami? Mami? Ocko!? Maminka, Ocko?!'' Začala som kričať na celú izbu. ,,tu som Kira miláčik... Mojá, dobre že si sa prebrala'' započula som hlas ktorý patril mojej mamine. ,,mamí prečo ťa nevadím? Kdesi?''
Šmátrala som rukou okolo seba až som nahmatala mamine prsty na ruke. ,,neboj máš trocha doškriabanú tvár tak máš obväz na hlavičke ale neboj nič hrozné čo bi tíždeň neviriešil'' utíšila ma mamina... ,,a mám ešte niečo zlomené alebo tak...?'' Bála som sa odpovede lebo ma bolelo celé telo a nedokázala som to určiť presne. ,,no áno... ľavú ruku a pravú nohu a museli ti dať golier na krk'' odpovedala. Silno som si povzdichla a už ma zase nebolo...........

O mesiac neskôr:

,,doktor ti povedal jeden krôčik za druhým...'' Mamina ma držala zatiaľ čo som sa snažila robiť kroky.

Ešte stále je mojím domovom nemocníca... Mali ma pustiť ale len pred tíždňom som sa prebrala s mesačnéj kómy. Škola už dávno začala... Lebo je už september a keby išlo všetko dobre po zimných prázdninách môžem nastúpiť do školi.

,,ahoj Kira'' pribehol kumne Dávid. ,,čaw a ty si nemal biť v škole'' udivene som sa naňho pozrela. ,,mal ale odpadla my posledná hodina'' a podal my ruku. ,,nechceš sa ísť prejisť po vonku?'' Šibalsky sa namňa usmial. ,,a môžem?'' Nechápavo som zdvihla obočie. ,,jasné poď!'' Povedal a zodvihol ma na ruky. Bežal somnou až vonku a tam ma posadil na lavičku čo je pri malóm jazierku. ,,si blázon...hahaha'' zasmiala som sa. ,,mám pre teba prekvapko. Zatvor oči a nastav ruky!'' Usmial sa a ja som sa pochybne naňho usmiala no poslúchla som ho.
Zacítila som niaku jemne chlpatú vec na ruke a potom som mala jeho pery na mojich. Bolo to krásne a kúzelné... dostala som od neho pusu po dlhéj dobe.
Otvorila som oči a keď sa odtiahol uvidela som veľkú krabičku. ,,otvor to!'' S usmevom my ukázal na krabičku.
Usmiala som sa a otvorila som. ,,ježiši....'' Prekvapene som sa dívala do vnútra na zlatý náhrdelník s písmenom S. ,,prečo S.?'' Spítala som sa nechápavo ale aj polichotene. ,,pretože keď si bola ten mesiac v kóme bol som pri tebe každý deň a vždycky som ti dal pusu na ústa a čakal som či sa neprebereš ako Snehulienka... Preto S. ako Snehulienka.'' Usmial sa a položil my ruku na pás a priblížil sa kumne hlavou. Pobozkala som ho.

,,ahoj Kira láska'' ozval sa mužský hlas.

Popisok:

Ahojte dúfam že som vás veľmo nenudila a že budete pokračovať v čítaní... A ak chcete do komentára my môžte napísať niake mužské mená... Ak chcete.......

622 slov