Čierny A Bieli Časť 1 Kamarát

Zoznámenie

,,čo budeme robiť?'' Zmätená som nevedela čo idem robiť... Keby nás tu našli pri takéjto situácii moji rodičia.
...obidvaja úplne mokrý, samy v dome, a ešte ja s chlapcom ktorého naši nepoznajú a naviše pekným chlapcom, to bi sa ťažko vysvetľovalo... Pomyslela som si.
,,čo budeme rob...?!'' Hystericky som panikárila. ,,nebuc hysterka'' skočil my do reči. ,,ja som hysterka... tak fajn tak ja som hysterka... ty si taký strašný...'' Vykrykovala som až dokým ma neumlčal tak že my priložil jeho pery na moje. Svet sa náhle zastavil a ja som vnímala iba mňa a Dávida. To že v stajni niesme sami my vôbec nevadilo... To že nás moja mamina môže nachitať my bolo jedno jediné čo som cítila boli jeho pery a že my začalo strašne búšiť srdce. Neviem či od toho že nás môže niekto prichytiť alebo s toho že som dostala prvú pusu v živote. Zachvíľu sa odtiahol. ,,myslím že už je preč!'' Oznámil my a nervózne si utrel ruky do nohavíc. Ja som len nemo sedela z otvorenímy ústamy a nevedela som čo mám povedať. ,,stalo sa ti niečo?'' Nadvihol obočie a pozrel sa na mňa timi jeho krásnimy očamy. ,,mmm... nie teda čo to... čo to do frasa bolo?'' Na tvári sa my objavil jemný úsmev. ,,ja neviem... spanikáril som... ty si stále kecala a ja som znervóznel... A vôbec prečo to vlastne rozoberáš?'' Začal sa vyhovárať. A postavil sa.

,,no tak... chcem vedieť že prečo si to spravil?...'' Postavila som sa aj ja a jemne som navíšila hlas.
,,neruším vás?'' Ozval sa mamin hlas za Dávidovím chrbtom.

,,mami!?'' Vyvalila som na ňu oči a chytila Dávida za ruku aby som si ho pritiahla bližšie. ,,vieš toto je...'' ,,nechceš nás predstaviť'' skočil my do rečí Dávid. Ja som sa naňho pozrela tým najhorším pohľadom aký len viem a vzápätí som sa znova kukla na maminu. ,,no jasné že...áno'' znechutene som precedila pomedzi zuby a venovala som pohľad Dávidovi.

,,mamí toto je Dávid a Dávid toto je moja mamina'' a ukázala som na nich. ,,veľmi rád vás spoznávam ja som Dávid, Dávid Mex'' prehrabol si vlasi a podal mamine ruku. ,,ja sa volám Chaelse Danwrok... som jej matka'' navzájom sa pobozkali na líce a odtiahli sa od seba.
,,no a Dávid je môj... môj... môj priateľ'' vykoktala som to zo seba.

Reakcie boli očakávané mamina na mňa vyvalila oči a nemala slov a Dávidovi evidentne zabehlo pretože začal z ničoho nič kašľať.

,,vy spolu chodíte'' mamina si nás premeriavala pohľadom.
,,áno'' odvetil Dávid a objal ma okolo pása. Som rada že sa Dávid rozhodol hrať túto hru somnou musím povedať že je v pohode. ,,tak fajn čo keby si dnes zašiel k nám na večeru?'' Vedela som že sa ho to moja mamina opíta. ,,jasné veľmi rád'' odpovedal a privinul si ma ešte tesnejšie
...strácam kyslík..pomóc... Pomyslela som si a keby tu nebola moja mamina tak mu niečo poviem ale môžem si za toto divadlo sama nemala som stým začať.
,,tak večer'' odpovedala mamina a odišla. ,,už ma môžeš pustiť'' vydala som zo seba keď sa mamina stratila z dohľadu. ,,prečo veď je to také príjemné'' povedal a zaťal si ešte pevnejšie ruky. ,,kyslík haloo..'' zvískla som. ,,to máš za toho frajera...'' Pritlačil a potom ma už pustil. ,,takže frajer... hmm tak už bi si my nemala robiť zle?!'' Nadvihol jedno obočie a zároveň ho potom dal aj naspäť. ,,očo ti ide... pár dní budeme hrať toto divadlo a nikto si nič nevšimne a potom sa akože "rozídeme" ok?'' Rozhodila som rukami a odišla som z boxu. ,,ok... že priateľ'' povedal a urobil to isté.

Popisok:
Ďakujem za komenty a pod. Vážim si to a ďakujem hlavne lucke za to že ma sleduje a s radosťou číta moje príbehy. Diki.

Mi corazon od Dávida. :)

629 slov