The Styles Family

1. Kapitola

Zamyslene som kráčala po úzkej horskej cestičke a pozerala som na starý, ošarpaný a určite opustený zámok. Ľudia z blízkej dediny tvrdia, že tam straší. Ja to nemôžem potvrdiť, ale ani vyvrátiť, keďže tu nebývam. A pravdupovediac ma to ani nezaujíma.

Vždy, keď sa v mojom živote udeje nejaká zmena, prídem do tohto kraja, na tento chodník a prechádzam okolo tohto čierneho zámku.

Tak to je aj teraz. Moja sestra odchádza. Sťahuje sa. Preč. Našla si niekoho, koho miluje a kto miluje ju a tak sa rozhodli pre zriadenie spoločného domova. Je ťažké pochopiť, že už ma nebude provokovať, nebude mi pomáhať s úlohami, nebude ma rozosmievať pracovnými trapasmi a nebude mi radiť so vzťahmi.

Áno, môžme si volať, ale už to nebude také ako predtým. Aj keď nikto si šťastie nezaslúži viac ako moja sestra Claire.

Keď som si to v hlave takto ujasnila, s úsmevom som sa rozhodla vrátiť sa dole. Pomaly som našľapovala na sypký sneh a sledovala vtáčiky v korunách stromov (to znie ako keby bola sfetovaná :D).

Po takomto prečistení mysle mi bolo omnoho ľahšie na duši a už som sa tešila domov, aby som sa Claire ospravedlnila a pomohla jej so sťahovaním.

Zišla som z hory do dediny, prešla som po hlavnej ulici lemovanej domami a tvárila som sa, že som si nevšimla, ako sa na mňa spoza záclon na oknách bojazlivo dívajú páry očí.

Ľudia z dediny nevedia, čo si o mne majú myslieť. Na jednej strane som milá a priateľská, ako to jedna žena minule hovorila druhej. Na druhej strane, som podľa nej spolčená s ľuďmi zo zámku.

Podľa mňa v zámku žiadni ľudia nie sú. Ale keď to poviem niekomu z dediny, daný človek len pokýva hlavou, súcitne sa na mňa usmeje a povie: „Dieťa zlaté, keby si prežila to, čo ja, nerozmýšľala by si povrchne a verila by si aj poverám. Možno časom pochopíš čo ti chcem povedať. Dávaj si pozor na zámok a jeho obyvateľov." Potom opäť pokýva hlavou a poberie sa preč.

Pod nohami mi zavŕzgal udupaný sneh. Poobzerala som sa a začudovane som zistila, že už začína padať súmrak. Pridala som do kroku, aby som sa čo najskôr dostala k autu.

Keď som dorazila domov, už dávno bola tma. Ani Claire som nezastihla doma a moji rodičia už dávno spali.

Potichu som sa preto prezliekla a uložila som sa spať.

Ahojte,
Tak je tu prvá kapitola. Plánujem to tak, že jedna bude z jej pohľadu a druhá z jeho a tak sa to bude striedať. Dúfam, že to bude dobré :) Vopred ďakujem za voty a komenty ;) keď sa Vám nepáči štýl, tak kľudne píšte, pokúsim sa napraviť to.

Sissi