The Styles Family

12. Kapitola

Ona sa mi prišla ospravedlniť?! To ako fakt?! Uvedomuje si, čo vlastne urobila?!

Úplne som zúril. Ako sa opovážila...

„Pán Styles?? Mohli by ste so mnou teraz ísť?? Potrebujeme vám urobiť testy, či ste naozaj v poriadku, aby ste mohli ísť domov," usmiala sa na mňa staršia sestrička, na čo som na ňu len zagánil a so vzdychom, ktorý by sa bez kontextu dal označiť ako erotický, som vstal z postele.

Cestou do ordinácie, kde ma viedla sestrička, som zahliadol Louisa s nejakým dievčaťom. Sám pre seba som sa uškrnul, no úškrn mi zamrzol na perách, keď si uvedomil, že to dievča je Alison.

Prečo je Alison ešte tu?! Veď odo mňa odišla ešte pred pol hodinou... A čo do pekla robí Louis s Alison?! Uvedomuje si, s kým sa stýka?! Pff, jasné, že si uvedomuje, veď som mu o nej povedal. Počkať, ale keď vie, že to je TÁ Alison, tak potom musí aj vedieť, že je moja! Moja, kým ju nepoužijeme...

Rozhodol som sa vykašľať sa na sestričku a len v otrasnej nemocničnej košeli som sa vybral za Louisom a Alison, ktorí sa na to, že sa spoznali ani nie pred pol hodinou, veľmi srdečne smiali.

Rukou som si vošiel do vlasov, aby to vyzeralo, že som sa práve zobudil a s ospalým úsmevom som prišiel k nim.

Alison sa zatvárila previnilo, ale na Louisovej tvári som našiel len prekvapenie a úškrn. „Šípková Ruženka sa nám konečne zobudila??" Pozdravil ma.

„Si vtipný Louis," prevrátil som očami a prepaľoval som ho pohľadom.

„Tak ja už pôjdem," vyhŕkla zrazu Alison a začala sa zberať na odchod, ale Louis ju chytil za lakeť a nahodil šteňací pohľad: „Alii, nechoooď!"

Alison sa zasmiala, ale potom pozrela na mňa a v jej očiach sa opäť objavil strach. Čakala na moju reakciu. A mne to prinieslo možnosť dostať sa na koreň tejto situácii.

„Počkajte, oblečiem sa a pôjdeme si sadnúť do kaviarne a vy mi vysvetlíte, ako ste sa spoznali a prečo Louis nemusel ležať v nemocnici," tváril som sa prívetivo, ale moje srdce zhrýzal zvláštny pocit. Akoby som nechcel pripustiť, aby mal Alison aj niekto iný.

Rýchlo som sa obliekol a vrátil som sa k Louisovi a Alison. Zase sa na niečom smiali, ale len čo som prišiel bližšie, prestali.

„Tak poďme!" Povedal Louis, keď ma zbadal a pobral sa k východu.

Celú cestu bolo ticho. Ozýval sa iba zvuk Alisoniných topánok klopkajúcich o chodník.

„Tak, ako ste sa spoznali??" Prerušil som ticho po tom, čo sme sa usadili a Alison si objednala zmrzlinový pohár.

„Akurát som išiel za tebou, keď som zbadal Ali, ako vychádza z tvojej izby a keďže vyzerala milo, rozhodol som sa zoznámiť sa s ňou," začal Louis.

„A potom sme sa len prechádzali po chodbách a Louis mi hovoril vtipné príhody," dokončila Alison a nabrala si ďalšiu lyžičku jahodovej zmrzliny.

„Aha," reagoval som naoko pokojne, ale v mysli som mal chaos, „ale prečo si nebol aj ty na pozorovaní??"

Louis sa uškrnul: „Lebo som sa dohodol s lekárom, že mi urobí testy hneď a keď budú dobré, môžem ísť domov."

„To je strašne nefér!" Zamrmlal som.

„Ani nie, len nie každý je tak inteligentný ako ja," Louis sa samoľúbo usmial a Alison len s úsmevom pokrútila hlavou.

Potom sme sa len tak rozprávali a ja som sa nenápadne snažil Louisovi naznačiť, nech vypadne. Keď to konečne pochopil, vstal a išiel zaplatiť za Alisonin pohár, na čo som ja len vyvaľoval oči, Alison sa postavila tiež, chvíľu sa hádala s Louisom ohľadom pohára a potom mala v pláne odísť s ním.

Louis jej niečo pošepkal, na čo sa zamračila, ale vrátila sa ku mne. Nervózne sa mrvila na stoličke a pohľadom sprevádzala Louisa, až kým nezašiel za roh.

Potom pomaly otočila svoj pohľad na mňa.

Čakala.

Keďže som nič nehovoril, pokúsila sa prerušiť trápne ticho: „Ehm... Harry, čo odo mňa ešte chceš?? Už som ti povedala, že mi je ľúto, že som ťa udrela a už neviem, čo môžeš chcieť. Louis mi hovoril, že ste kamaráti, takže ak ťa zaujíma to; nie nechodíme spolu."

Zhlboka som sa nadýchol a očami som sa vpíjal do tých jej. To zaberie na každú.

Ale... Veď ona nevidí moje oči! Ja mám okuliare! 'Harry, ty si šikovný,' zatlieskal som si v duchu.

„Ja som ti len chcel povedať, že hoci si ma nemala udrieť, ja som na teba nemal byť taký zlý, keď si sa ospravedlňovala. Je mi to ľúto," klamal som, až sa prášilo, ale ona mi zrejme uverila. Uverila, lebo chcela uveriť.

„To je v poriadku Harry," povedala Alison a svoju ruku položila na moju, „aj ja som reagovala prehnane," milo sa usmiala.

Potom sme sa rozlúčili a ja som konečne mohol nájsť Louisa, s ktorým som si chcel vyjasniť pár vecí.

1:1 Alison! Ty si ublížila mne, ja ublížim tebe. A už som začal. Ani si to neuvedomíš, budeš moja a ja ťa zničím.

Škodoradostne som sa usmieval a krutý úsmev na mojich perách odradil všetkých žobrákov, ktorí odo mňa chceli vyžobrať nejaké drobné.

Hra, ktorú si rozohrala, je nebezpečná - vyhrať môže len jeden.

A ja neprehrávam!

Teš sa, Alison Lockwoodová!

Ahojte!
Ja fakt nemám čo robiť :D to je dnes už druhá kapitola! Ale nezvykajte si, lebo ono sa to vráti do normálu ;)

Tak, máme tu žiarlivého Harryho a chúďa Ali zase nič netuší :/ som zvedavá, ako sa s tým vysporiada :)

Ďakujem za votes & comments, ste úžasní, že vás to baví :D a dnes som sa dozvedela, že som #21 vo Vampire :D ďakujem Vám ;)

Pekný deň,
Sissi ;)