The Styles Family

13. Kapitola

Cŕŕn-cŕŕn
Cŕŕn-cŕŕn

Jasné. To len u nás sa môže stať, že zvonček začne zvoniť o 7:00 cez víkend. „Alii! Choď prosím ťa otvoriť! ja som len v župane!" zakričala mamka. To, že ja som len v pyžame, ju nezaujíma.

„Okej, idem," prevrátila som očami a ponáhľala som sa otvoriť dvere.

„Aliii!" Skríkla moja najlepšia kamarátka Emma a prudko ma objala. „Emma," šťastne som sa usmiala, „čo tu robíš??"

Emma sa zatvárila urazene: „To ma ani nepozveš ďalej??" Uškrnula som sa: „No poď, musíš mi toho toľko povedať!"

Sadli sme si ku mne na posteľ a Emma mi začala opisovať nejakého Zacka, či Zayna, ktorého na dovolenke zbalila, no ja som ju nepočúvala. Moje myšlienky utekali k Harrymu a Louisovi. Nevedela som, čo k nim cítim.

Louisa som brala ako kamaráta, ktorý mi vždy vie vyčariť na tvári úprimný úsmev.

Ale Harry, to bol iný prípad. Netušila som, ako sa mám k nemu správať. Harry bol tajomný a mala som podozrenie, že práve preto ma tak priťahuje. Ale sme aspoň kamaráti?? Odpustil mi?? Alebo sa tak len tváril?? Uňho som nikdy nevedela, čo čakať.

Z myšlienok ma vytrhla Emmina otázka: „A čo ty?? Čo si tu bezo mňa zažila??"

Zažmurkala som a snažila som sa pochopiť jej otázku. „Ja?? Nič zvláštne. Claire sa odsťahovala, uniesli ma a zachránil ma jeden veľmi pekný chalan a našla som si nového kamaráta Louisa," povedala som a nechápavo som pozerala na Emmin vystrašený pohľad.

„Čo?! Teba uniesli?? To sa ti ako podarilo??" Bola úplne šokovaná. „Netuším. Dodnes netuším prečo ma uniesli. Ja som proste išla domov a keď som vystupovala z auta, niekto ma omráčil. Potom som sa len zobudila v špinavom sklade, niekto mi otvoril dvere a vonku som natrafila na Harryho," vyrozprávala som jej ten neuveriteľný zážitok.

Emmine ústa sa skrútili do tvaru O a jej tvár tak vyzerala celkom komicky. „Váu! Tak toto je zážitok!" Bola úplne nadšená, „a ako ten Harry vyzerá??"

„Noo," usmiala som sa, „má hnedé kučeravé vlasy, bledú pokožku, vypracované telo a keď sa usmeje, na lícach sa mu vytvoria milé jamky," dokončila som a prišla som si ako magnetofón, keďže podobný opis som nedávno dávala sestre.

„A fotku nemáš??" Uškrnula sa Emma. „Nie, nemám, ale môžem vás zoznámiť," prevrátila som očami. Emma sa nadšene usmiala: „to by bolo super!" Tentokrát som sa uškrnula ja.

Chvíľu sme len tak sedeli, ale potom mi prišlo trápne, že ona sa toľko pýtala na Harryho a ja som jej básnenie o Zackovi vôbec nepočúvala a tak som ju ako správna kamarátka vyzvala: „Povedz mi ešte niečo o tom tvojom Zackovi!"

Emma vybuchla do smiechu: „To je Zayn! Nie Zack!" „To je jedno!" zasmiala som sa aj ja, „hovor!"

Zase sa pustila do rečnenia a moja myseľ sa opäť vrátila ku kučeravcovi a jeho náladám.

***
„Nepôjdeme von??" Navrhla Em, keď sme sa naraňajkovali. Teda, ja som raňajkovala a ona mi ukazovala fotky.

„Ech, ja neviem," povedala som, keďže som dnes mala v pláne znova ostať v posteli.

Ale to by nebola Emma, keby ma nezačala presviedčať: „Prosím! Poďme! Aj tak bude mať tvoja mamka narodeniny a ty ešte nemáš darček, ako ťa poznám!" Zásah do čierneho. Naozaj som úplne zabudla na mamkine narodeniny.

Prevrátila som oči: „Tak fajn, ale daj mi chvíľu, nech zo seba urobím človeka."

Emma sa nadšene zasmiala a sadla si na posteľ. Ja som vošla do kúpeľne, umyla som sa, namaľovala a obliekla som si rifle, tričko a bundu. Pohodlné a štýlové.

Ešte som si česala vlasy, keď Emma zakričala: „Máš tu správu od nejakého čísla!" Prekvapene som nadvihla obočie a s kefou v ruke som vošla do izby. Vzala som mobil a tam naozaj bola sms:

Neznáme číslo:
Ali! Stretneme sa dnes?? Louis xx

„To je len Louis. Vezmeme ho tiež??" Opýtala som sa Emmy, ktorá niečo ťukala do svojho iPhonu a okolitý svet pre ňu neexistoval. „Čo?? Louisa?? Ok, aspoň nás zoznámiš!" Uškrnula sa.

Odpísala som mu čas a miesto. Emma mu určite prekážať nebude.

Vzali sme si kabelky a nasadli sme do Emminho čierneho športiaka. S Louisom sme sa mali stretnúť pred hračkárstvom, preto sme vošli do obrovského nákupného centra a namierili sme si to na druhé poschodie.

Louis nám už zďaleka kýval a na Emmu sa žiariví usmieval. „Ahoj Louis!" Objala som ho, „Toto je Emma." Otočila som sa na Emmu: „Em, toto je Louis!" Obaja si podali ruky a potom sme Louiho oboznámili s naším programom. Nahnevane zamrnčal, ale poslušne s nami vošiel do dámskeho oddelenia.

Rozdelili sme sa a každý hľadal zaujímavé kúsky. Keď sme sa potom stretli, ja som držala tri blúzky a nohavice, Emma mala sukňu a šaty a Louis mal koženú vestu s výšivkami, sýtožltý kúpací plášť, plesnivozelené vrecovité šaty a na tvári široký úsmev neposlušného dieťaťa: „Toto si musíš vyskúšať!" Ja som len zhrozene pokrútila hlavou: „Nikdy!"

Louis sa potmehúdsky uškrnul.„Vyskúšaš si to!" Skríkol a začal ma naháňať po celom oddelení. „Nie!" Smiala som sa, lebo som pochopila, že tie otrasné kúsky mi vybral naschvál.

Naháňali sme sa asi desať minút a prestali sme, až keď na nás predavačky začali nahnevane zazerať a Emma od smiechu spadla na zadok.

Nakoniec som si kúpila jednu blúzku, sukňu a pre moju mamu sme vybrali dekoračný obraz.

Naobedovali sme sa v nejakej reštaurácii, kde Louis Emme neustále kradol jedlo, až kým ho nezačala biť vidličkou.

***
„Fakt už musíte ísť??" Opýtal sa Louis už asi desiatykrát po tom, čo sme odmietli jeho návrh na poobedie strávené na plavárni. „Áno," prikývla som, „na plaváreň pôjdeme inokedy, dobre??" Louis len smutne prikývol. Rozlúčili sme sa a každý sa pobral svojou cestou.

Myslím, že to bol jeden z najlepších dní vôbec. Úplne som zabudla na Harryho a konečne som sa cítila šťastná. Ale jedna vec mi aj tak vŕtala v hlave: prečo si Louis celý deň nezložil slnečné okuliare z očí??

Ahojte!
Je tu Aliina kapitola, taká voľnejšia, lebo potom to bude temnejšie :D kľudne napíšte názor, alebo otázky, rada odpoviem :D

Ďakujem za votes & comment, úžasní ste :D už sme #5 vo Vampire :D ani neviete ako sa teším :D

Pekný deň,
Sissi