The new Supreme (SK)

-one-

Ľudia sa delia na dve skupiny. Introverti a extroverti. Tí, ktorí olivy milujú a tí, ktorí ich neznášajú. Tí, ktorí si na hranolky kečup vylejú a tí, ktorí si doň hranolky močia. A potom sú tu ľudia ako ja. Konkrétne? Tá, ktorá bez červeného rúžu nejde vyniesť ani smeti, no zároveň tá, ktorá sa hanbí spýtať sa na voľné miesto v lavici.

„Amy, preboha, zaspali sme!" Zobudila som sa na milý, vreštiaci hlas mojej štrnásťročnej sestry.

„No preboha," povedala som nezaujato bez pokusu schovať iróniu v mojom hlase a ľahla som si späť. Dúfala som, že splyniem s posteľou a nebudem sa musieť ísť dívať na prituplé ksichty mojich spolužiakov. Občas sa tam cítim ako na základnej škole v druhom ročníku. Všetci sa tvária, ako sa milujú a akí úžasní kamaráti sú, pritom sa pri každej možnej príležitosti poohovárajú až do špiku kosti. 

„Na rozdiel od teba, ja kamarátov v škole mám a teším sa tam!" Povedala Megan, pričom mi hodila vankúš do hlavy.

Nebudem si predsa klamať, jej slová ma pichli pri srdiečku a donútili ma zabaliť sa do paplóna ešte viac, no teraz už v sede. Škaredým pohľadom som jej prepaľovala čelo a jej nádherné husté havranie vlasy. Pozornejšie som sa na Megan zadívala a až teraz zistila, že je naozaj krásna. Prečo je ona tá krajšia? Jej tvár vyzerá presne ako mamina, výrazné lícne kosti, veľké, zelené oči a krásne, plné pery. Zatiaľ čo moja tvár vyzerá ako zemiak. Presne, ako tá ocova.

„Je pol deviatej, to už sa neoplatí," stále som protestovala.

„Fajn, idem tam sama," boli posledné slová čo som počula, potom som upadla do nádhernej ríše snov, plnej jednorožcov a dobrých ľudí. Aké naivné, že?

_______________________________________________________

ALOHA!

Druhý diel môjho príbehu. Začiatky sú taaak nudné. Budem vďačná za každý vote či podporu❤
290 slov
3.4.16

-A