-thirteen-

46 6 2
                                    

„Amy, skvelá správa!" knihu, ktorú som čítala som položila na nočný stolík vedľa mňa a zadívala sa na osobu, ktorá ma vyrušuje pri čítaní mojej obľúbenej Anny Frankovej. Štrnásťročné dievča dvadsiateho storočia zmýšľajúce lepšie, ako väčšina dnešných dospelých.

„Ahoj Mara," milo som sa usmiala. Za ten čas čo som tu, mi prirástla k srdcu. Som tu už skoro mesiac, mimochodom.

„Zajtra smieš ísť domov!" zvýskla a jemne podskočila. Keď to môj mozog spracoval, postavila som sa a objala ju. Skrátka ako v americkom filme.

„To je skvelé! Som tu už tak dlho, že poznám všetky kuchárky, viem, ako ktorý doktor píše a poznám každú stenu tejto izby naspamäť," posťažovala som sa a zadívala sa na stenu, na ktorej som v noc, keď som stratila retiazku, zanechala priehlbinu. Úsmev sa rázom premenil na previnilý výraz tváre, no keď som sa pozrela na Maru a jej radosť, musela som sa zasmiať aj ja.

_______________________________________________________

Ach, veľmi veľmi krátka časť, ale budúca by mala byť dlhááá.

155slov

30.4.16

with love

-A

8

The new Supreme (SK)Where stories live. Discover now