-nine-

60 10 2
                                    

„...tak Amy, my už pôjdeme," vyhlásila mama a všetci sa vybrali na odchod, iba otec zo mňa nespúšťal oči.

„...choďte dopredu, chcem Amy ešte niečo povedať," vyhlásil na koniec. Nebudem klamať, tep sa mi mierne zvýšil.

„Čo si to dopekla o sebe myslíš?" pristúpil ku mne. Naše tváre boli vzdialené iba pár centimetrov. Mala som pocit, že som zabudla dýchať.

„Čože?"

„Ty veľmi dobre vieš, o čom rozprávam!" sykol mi do tváre. Moje srdce vynechalo pár úderov.

„N-nie, neviem, v-v-vážne," snažila som sa zachovať pokoj, no ako stále, nevyšlo mi to. Zrazu niekto rozrazil dvere. Otec sa v zlomku sekundy vystrel. Obaja sme vystrašene pozerali na dvere. Jakub. Bol to posledný človek, ktorého som chcela vidieť, no práve ma zachránil. Otec sa otočil na päte a tresol dverami. Jakub sa za ním nechápavo pozrel.
„Aký milý človek," dodal.

Pristúpil ku mojej posteli a široko sa na mňa usmial.

„Amy," povedal milo a otvoril náruč. Čakal, že ho objímem. No nestalo sa tak. Stále som sa naňho mračila. Ruky stiahol a sklopil pohľad.

„Amy, ja...mne je to veľmi ľúto," chytil mi ruku.

„Vieš čo máš robiť Jakub?"

„Nemám dva roky, Meggie." Jakub na ňu naštvane pozrel.

„Myslíš, že na to nepríde?" spýtal sa s obavami v hlase.

„Môžeš sa vzdať Jakub, nájdem si niekoho lepšieho,"

„Vieš, že nenájdeš, som jej najlepší kamarát," podišiel k nej a pobozkal ju.

„Je to plánované tak dlho, teraz nezutekám," povedal rozhodne, natiahol si rukavice a vydal sa smerom k dverám.

Slzy sa mi tisli do očí.

„Amy?" oslovil ma.

„Odíď Jakub," povedala som, stále s neprítomným pohľadom. Nechápavo na mňa pozrel.

„Odíď!" zopakovala som hlasnejšie s pohľadom upretým naňho.

„A pozdrav odo mňa Meggie," hodila som doňho kvety, ktoré mi priniesol.

„Neznášam ťa!" zakričala som za ním. Začala som hystericky plakať. Neviem, čo za vidinu to bolo, ale mám pocit, že ma zachránila. Rozhodla som otvoriť obálku, ktorú mi dala Mara.

Cez slzy v očiach som síce videla rozmazane, ale videla. Moja retiazka. Oči som mala plné sĺz, ale aj cez ne som sa musela pousmiať. Bol pri nej lístoček.

Prepáč, za spôsobené stresy.

A nemala by si spávať na zemi, Amy Lange.

____________________________________________________ 
Ďakujem za dvesto zhliadnutí, je to dokonalý pocit❤

16.4.16

345 slov

-A

The new Supreme (SK)Where stories live. Discover now