The new Supreme (SK)

THE END

O POL ROKA NESKÔR:

Už piatykrát v tomto týždni sedím na tejto plastovej stoličke v spoločenskej miestnosti. Som obklopená bláznami a na moje počudovanie, som tu naozaj rada. Dnes je to presne pol roka po tom, čo ma sem dostali.

„Dobrý deň," zdvorilo sa nám pozdravil náš nový psychiater. Žiaden tu nevydržal viac ako týždeň. Všetci vedia, že je to moja chyba, ale nikto sa neodváži to povedať.

„Tak, dnes som tu prvýkrát, ocenil by som, keby ste sa mi predstavili a povedali, prečo ste tu, začneme po mojej pravici," príbehy týchto ľudí som spoznala naspamäť a tak som sa obzerala po celej miestnosti.

„Amy, si na rade," štuchla do mňa Grace sediaca vedľa mňa, načo sa hrdelne rozosmiala. Ja som sa rozosmiala tiež a náš príklad nasledovali všetci v kruhu. Keď som sa ukľudnila, prehovorila som.

„Volám sa Amy a som tu už pol roka. Zabila som svoju kamarátku, Maru, potom, čo mi povedala, že za ňou do jej práce nesmiem chodiť. Diagnostikovali mi rozštiepenie osobnosti a mávam ťažké halucinácie. Vlastne ani neviem či sa toto deje," zmätene som sa pozrela po okolí.

„Fajn.."

„Nie, ja som ešte neskončila. Zabila som moju najlepšiu kamarátku a jej priateľa, pretože mi to prikázal. Prikázal mi to," spomenula som si na ten nenávistný hlas, ktorý ma prenasleduje na každom kroku.

„Tento príbeh hovorím už piatemu psychiatrovi po sebe, pretože tých pred vami som zabila, chápete?! Zabila. A mňa zabíja ten hlas vo vnútri. Nedokážem s tým žiť a najradšej by som sa zabila. Všetkých v tejto miestnosti, vrátane vás. Tých pred vami som mučila a v pivnici mám mučiareň a tiež ich mŕtve telá. Pila som ich krv. A až teraz som skončila!" prudko som sa postavila, vzala si pero, ktoré mal v ruke a pichla som si ho do očí. Môj krik sa ozýval v starých múroch psychiatrie. Všetci začali zmätene pobehovať. Sestričky rapídne rozrazili veľké ťažké kovové dvere a upokojovali pacientov.

Pohľad tretej osoby:

V deň, keď Amy zabila jej najlepšiu kamarátku a jej priateľa, sa psychicky zrútila. Začala drogovať a piť. Užívala ťažké drogy, taktiež ich kombinovala. V spojení s jej dedičnou chorobou jej to nepomáhalo. Spravila všetko, čo povedala psychiatrovi v deň jej úmrtia, a omnoho viac. Nemohla žiť s vedomím, že zabila ľudí, ktorých milovala, ale aj tých, ktorých vôbec nepoznala. Prvú noc na psychiatrií zabila svoju spolubývajúcu a pár dní sa živila časťami jej tela. Sestričky, ktoré sa ju pokúšali zastaviť, boli o pár dní nájdené v pivnici rozštvrtené, jedna dokonca visela v jedálni nad stolom, na ktorý kvapkala jej krv. Dodnes sú tam červené fľaky. Žiadna zo záhad, ktoré sa jej stali, nebola vysvetlená. Aj cez to je Amy presvedčená, že sa tieto veci stali. Koniec koncov, ako každý, kto je v blázninci. Jej rodičia sa odsťahovali. Hanbili sa za ňu. S Megan si stále písala listy. Jeden dostala aj od Meggie. Bol to presne ten v rúžovej obálke:

Drahá Amy,

keď toto čítaš, už si asi tam, kde som potrebovala. Nie si blázon. Teda, pôvodne si ním nebola. Mala si byť novou Najvyššou. Bola si mocnejšia než celý svet. Dokonca si bola mocnejšia než ja. A to všetko si zahodila. Nedokázala si si na to dať pozor. Mohla si ma zabiť jedným pohybom ruky. Pýtaš sa, prečo je na obálke meno tvojej kamarátky, ktorú si zabila? Pretože si to nebola ty. Bola som to ja. Ja som robila všetky tie strašné veci, ale keďže som Najvyššia, vedela som ti začarovať myseľ. Presne tak, nič z toho, za čo si zatvorená na psychiatrií, si nespravila. Až na tie sestričky. Stala si sa reálnym bláznom. Síce to nebolo v pláne, ale iba si mi tým dopomohla. Si blázon, Amy Lange. Stala si sa ním vlastnou chybou.

M.