„Jakub, preboha," tlmeným smiechom som prehovorila, „ja... je mi to veľmi ľúto, ale môj rúž je nebezpečný." Dohovorila som sa a rozosmiala sa na vlastnom vtipne, no on sa iba falošne usmial, otočil a odišiel. Fajn, tak toto som nepochopila.
Domov som musela ísť sama, Jakub moju otázku, či skôr prosbu, o spoločnú cestu domov totálne odignoroval. Nemala som rada chodiť sama potme. Pravdepodobne som bola paranoidná, ale to, že ste paranoidný neznamená, že po vás nejdú. Moje myšlienky ma opäť raz utvrdili v tom, že patrím do blázninca. Pri vymýšľaní ďalšej nezmyselnej témy ma vyrušil škrekľavý hlas oproti mne.
„To má byť vtip? Tak hlboko klesla?" povedomý hlas mi prepichoval ušné bubienky, až kým som ho neidentifikovala. Maggie. Chlapčenskú postavu vedľa nej (pri mojom aktuálnom pohľade je to pred ňou, konkrétne na jej vyperoxidovaných perách) som rozpoznala hneď. Jakub. Mala som pocit, že som začula svoje srdce prasknúť. Snažila som sa ich obísť bez jediného hláska, no guča, ktorá sa tvorila v mojom krku ma sklamala a vyšla na povrch v podobe vzlyku. Jakub sa okamžite strhol. Cítila som jeho pohľad na chrbte môjho čierneho kabáta.
„Amy?" opýtal sa neistým, trošku priškrteným hlasom. Pokračovala som v ceste. Kúsky môjho srdca si pozbieram zajtra po škole. Počkať, kde to vlastne som? Odbočka do tmavej uličky asi nebola najlepší nápad. Po obzretí sa za Jakubom som cítila iba tupý náraz do temena mojej hlavy a upadla do donúteného spánku.
AHOJTEE.
Dostáva sa to už k hlavnému deju, neviem či to nebude jedna zo „short story", uvidím ako mi to výjde s časťami.
255 slov
8.4.16
-A
YOU ARE READING
The new Supreme (SK)
Paranormal"Budú sa ti snažiť nahovoriť, že si blázon Amy. Budú sa snažiť, aby si zhnila v bláznici. Nie si blázon Amy. Nedovoľ im, aby ťa o tom presvedčili. Nie si šialená. Si iba moja. Milujem ťa Amy Lange, ale nie si pripravená vedieť kto som a kde naozaj p...
