The new Supreme (SK)

-fifteen-

„Amy, máš potvrdenie o svojom zdravotnom stave? Odmietam učiť v triede, kde nemám istotu, že mi počas hodiny nikto neodpadne!" ach, už zas tu.

„Nie, žiadne potvrdenie nemám."

„Tak prosím, odíď."

„A čo keby ste odišli vy? Myslím, že to by prospelo každému v tejto triede," vypľula som zo seba bez rozmýšľania. Moji spolužiaci na mňa hodili pobavené, no triedni bifľoši aj pohoršené, pohľady. Profesorke sa pery sformovali do písmena o. Keď sa spamätala, kľúče ktoré držala v ruke pevne stisla a jej obočie sa spojilo v jedno. Jej ruka zbelela a kľúče jej takmer prepichli kožu. Myslela som, že ma zabije.

„Amy Lange! Do riaditeľne! Okamžite!" odfrkla som si a zobrala veci.

„Buďte opatrná, pani profesorka," zaironizovala som. Mala pocit, že sa jej vyhrážam. Išla niečo povedať, no ja som jej skočila do reči a hlavou kývla smerom na jej ruku, „nieže sa zraníte," vyčarovala som ironický úsmev a zakývala spolužiakom.

***

„Slečna Lange?" milo sa na mňa usmiala riaditeľka, „čo sa stalo?"

„Slečna Peterson," zachichotala som sa, „asi tristoročná slečna," riaditeľka sa jemnému úsmevu neubránila, no po chvíli na mňa pozrela karhavým pohľadom.

„Prepáčte, slečna Peterson nemá rada úprimnosť."

„Och, Amy. Nerob si problémy. Dlho si nebola v škole, predsa si nechceš skaziť celé leto učením biológie, alebo áno?"

„Nie, ale pani profesorka mala nevhodné reči ako prvá, spýtajte sa Marcela," zaváhala. Marcel bol obľúbený žiak všetkých učiteľov. Vedela, že by jej neklamal.

„Fajn Amy, choď na ďalšiu hodinu a nezapleť sa do žiadnych problémov," prikývla som a jemným klusom som sa vydala do parku. Mala som minimálne hodinu, tak som sa išla prejsť.

„Oh, Amy," škrekľavý hlas za mnou som okamžite spoznala. Neviem, ako som zdvihla tú stoličku v nemocnici, ale práve by sa mi zišiel vo vzduchu minimálne vlak.

„Oh, Meggie."

„Čo ty tu?"

„Čo teba do toho?"

„Ja len či sa nemôžme prejsť spolu," nasadila nevinný a ranený výraz.

„Vlastne som si chcela prečistiť hlavu."

„Čisti, kým môžeš," jej nevinný výraz sa rázom zmenil a odkráčala opačným smerom. Zadívala som sa na druhú stranu ulice, a zbadala človeka. Mne povedomého človeka. Na hlave mala bielu šiltovku a pramene vlasov jej padali do tváre. Moja drahá Chloe, čo to s tebou smrť spravila? Prečo si ma opustila aj ty? Sľúbila si to. Sľúbila si, že ma neopustíš, no aj tak si odišla. Opustila si ma pred troma rokmi, no aj tak stále cítim, že časť mňa, ktorá s tebou odišla, sa ku mne nikdy nevráti.

„Chloe?" musela som. Musela som vedieť či je to ona. A ak áno či ju vidí aj niekto iný ako ja.

„Chloe!" môj hlas sa lámal, no aj tak som sa snažila zosilniť ho.

„Oh, pre-prepáč," na mojej hrudi niečo pristalo. Pomaly som začala pociťovať, ako mi steká po dekolte, smerom dolu medzi prsia, akási tekutina. Začala som poskakovať, keďže to celkom pálilo.

„Na," podal mi servítku. Utrela som ňou svoj dekolt a zmätene sa zahľadela na druhú stranu ulice. Chloe tak už nebola.

„Sakra," zahundrala som si popod nos.

„Prepáč mi to, vážne ma to mrzí," zadívala som sa do očí neznámeho.

„Nie, nie, nie, nie a ešte raz nie! Tento oblek je asi tak z minuloročnej kolekcie!"

„Haha, mne sa páči."

„Tak poď, Noah."

Potom som videla iba útržky celého večera.

Alkohol, veľa alkoholu.

Volant

Kamión

Dve svetlá

Tlmený obraz ohňa všade okolo mňa

Jazva na boku

Vyschlo mi v hrdle.

„Noah..." zašepkala som.

„Ty ma poznáš? To je mi náhoda. Odkiaľ sa poznáme? Z tábora? Odtiaľ poznám veľa ľudí," živel. Presne ako Chloe. Moja drahá Chloe.

„Nie, nie, iba mi to meno k tebe sedí," vykúzlila som ironický úsmev.

„To je náhoda."

„Prepáč, musím ísť do školy, dávaj si pozor na ľudí," jemne sa pousmial.

Asi začínam tomu divnému chlapovi z mojich predstáv veriť. Nie som obyčajná. Možno som blázon.

_________________________________________________________

Pomaly sa začínam s Amy lúčiť. Keby ste chceli, môžte sa ma do komentáru niečo spýtať (či na postavy alebo na mňa)

600slov
9.5.2016