-four-

91 11 2
                                    

Dnes ma do tej školy ísť donútili. Pomaly som vstala z postele, natiahla na seba prichystané oblečenie, ktoré pozostávalo z tmavo modrých riflí s vysokým pásom, čierneho trička s nápisom a veľkého hnedého oversize svetra. Pomalým krokom som došla do kúpeľne. Keď som stúpila na studené kachličky, chlad sa mi pomaly ale isto predrával do celého tela, od končekov prstov až ku korienkov vlasov. Až vtedy som si uvedomila, že som zabudla na ponožky. Rýchlosťou svetla som sa pomedzi bordel, ktorý som včera nestihla upratať, prepchala k skrini a vytiahla z nej ponožky keď mi začal zvoniť mobil. Ani som sa nestihla pozrieť kto to je a rýchlo som zdvihla.

„Kde preboha trčíš?" ozval sa z mobilu mne povedomý hlas.

„Kto je?" opýtala som sa neisto.

„David... David Beckham" ironická odpoveď ma neminula.

„Už idem zlatko moje najkrajšie," povedala som s neskrývaným pobavením Jakubovi. Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali 7:30. Ako to?! Vstala som o siedmej a je nemožné aby som sa obliekla tridsať minút! Natiahla som na seba teda tie ponožky, schmatla tašku, nezabudla som na červený rúž, obula topánky, obliekla kabát a utekala k Jakubovi. Doslova som mu vbehla do náruče a pozdravila sa mu. Jeho blonďavé kučery mu padali do tváre.

„Mohla si mi dať skôr vedieť, že devätnásty december je medzinárodný deň spánku, to by som prišiel a oslávili ho spolu." Povedal so smiechom v hlase.

„Aj keby som veľmi chcela sa to nedalo. Simon zostal doma. Teda, skôr prišiel domov... Netuším, spala som."

„Prespíš raz aj tretiu svetovú," dokončil náš rozhovor Jakub a kým sme neprišli ku škole sme nerozprávali. Obaja sme nad niečím uvažovali. Ja nad Maggieným gangom a ich ponižovaním ma pred celou školou, a Jakub nad Miou. Teda, aspoň myslím. Je do nej zamilovaný od leta, ktoré sme strávili, ako inak, spolu. A s Miou. Nedá sa povedať, že by som ju nemala rada, ale keby horela a ja by som mala pohár vody, radšej by som ho vypila.

„Heej, ktože to tam je?" začula som už z diaľky nechutný hlas najlepšej kamarátky Meggie.

„Angelina Jolie," povedala som a nesnažila sa schovať posmešný hlas. „Zástupkyni" (ako som ju ja nazvala) Maggie na chvíľu úsmev zmrzol, no hneď potom zo seba vysúkala nejakú narážku na moje topánky, ktorú som ako obvykle, odignorovala a pokračovala v ceste.

„Takže Angelina Jolie a David Beckham? Fajn dvojica," provokatívnym úsmevom sa na mňa uškrnula moja spriaznená duša, objal ma a rozlúčili sme sa.

V triede som si sadla na svoje miesto, vedľa Mii. Áno, je náhoda, že sedíme spolu. Cez leto som sa s ňou skamarátila a na začiatku školského roka si sadla ku mne, ale hneď potom naše kamarátstvo skončilo. A teraz na tomto mieste tvrdnem až do júna.

„Lange! Si ešte pri zmysloch?" spýtala sa ma, teda skôr na mňa zakričala, triedna učiteľka respektíve matikárka.

„J-j-jasné." Zakoktala som sa a pero mi spadlo pod stôl.

„Tak poď k tabuli vypočítať túto rovnicu." Povedala s kľudnejším hlasom. Našťastie mi matika vždy šla a nemala som problém s vypočítaním. Obdarila som ju víťazoslávnym úsmevom a odkráčala späť na klasické miesto v poslednej lavici.

Po všetkých vyučovacích hodinách som si to namierila do jedálne.

„Hej Lange! Počula som, že si dnes bola drzá," Ozvala sa ku mne samotná vodkyňa gangu.

„Keď potrebuješ niečo podstatné, vrav. Keď nie..." otočila som sa na päte pripravená na odchod.

„Kamže ideš?" prehovoril svojím chrapľákom jeden z davu, ktorý stál za Maggie.

„Nemám pocit, že by ste mali vypľuť niečo inteligentné a na hlúpe reči nemám čas," Jeden z nich sa zasmial. Aby mi nepraskla trpezlivosť, predstavila som si Maggie ako visí za vlasy zo stropu. Dôsledkom toho bolo, že zo mňa vyšiel jemný chichot. Otočila sa a jednoducho odišla. Na obede som narazila do povedomého trička (stále keď pozerám pred seba, vidím maximálne tričká, nikdy nie tváre, vzhľadom na môj trpasličí vzrast) a zostal mu na ňom odtlačok mojich pier s červeným rúžom.

_______________________________________

ŽIJEM!

Takže po príjmačkách som tu a žijem. Musela som rozdeliť túto kapitolu na dve, keďže nemám vo zvyku pridávať tak dlhé kapitoly:D
Ďakujem za zhliadnutia.
645 slov
7.4.16
Hope u like it,
-A

The new Supreme (SK)Where stories live. Discover now