-fourteen-

53 6 2
                                    

„Čo tu robíš?" milé privítanie mojej triednej. Prvý deň školy po troch mesiacoch, to bude zábava doberať všetko učivo.

„Už som zdravá," precedila som pomedzi svoje zuby a sadla si na typické miesto v poslednej lavici. Jakub ani Mia tu nie sú. Hodina fyziky prešla, prekvapivo, dosť rýchlo a nebolo veľa vecí, ktorým by som nerozumela. Počas prestávky som si išla vymeniť veci do skrinky. Zahľadela som sa do zrkadla, ktoré som mala zavesené v pravom hornom rohu mojej skrinky. Zmätene som začala hľadieť do odrazu. Namiesto svojho odrazu, som videla naštvanú tvár Chloe. Trasúcimi rukami som sa chytila svojej tváre. Do očí sa mi vtisli slzy, prudko tresla dverami a rozbehla sa. Nevedela som kam, slzy ma štípali v očiach a po ceste som strácala knihy. Posledné čo si pamätám je ako som vbehla som do jednej z učební.

***

Cítim pach liekov a počujem prístroj, ktorý mi meria tep. Nemocnica. Super, zas nemocnica. Otvorila som oči a rozhliadla som sa po izbe. Nikto tu nebol. Frustrovane som buchla päsťou do postele.

„Ale, ale, ale, Amy," ozvalo sa z rohu miestnosti. V momente som sa strhla a pozrela tým smerom.

„Jakub, čo chceš?"

„Ja? Hah,"

„Máš pocit, že ja som tá, ktorá v nemocnici otravuje teba?" keď ironizujeme, nie som pozadu. Nikdy.

„Nie, Amy, ja nič nepotrebujem, ty budeš potrebovať," vtedy mi praskli nervy a predstavila som si, ako sa jedna zo stoličiek nejakým zázrakom vznáša a padá mu priamo na hlavu.

„Amy, čo to robíš?" ozval sa so strachom, no ja som bola stále zapozeraná do stropu. Nepochopila som jeho otázku, tak som sa naňho pozrela. Stolička. Nad Jakubom. Och, čo to robím? Okamžite som sa vystrela.

„Ja-ja neviem," vykoktala som zo seba, „počkaj, prečo si si istý, že to robím ja?"

„Nie som," zaváhal. Vie niečo viac ako ja.

„Vysvetli mi to, inak ti tá stolička rozmliaždi kus lebky."

„To by si nespravila," stále ten nervózny výraz.

„Myslíš?"

„Si niečo viac Amy... Nie si obyčajná."

„A preto si ma chcel spolu s Meggie zabiť?" musela som sa ovládať, aby som nezačala kričať.
„Nič nechápeš," dodal, a už ho nebolo.

„Tak mi to vysvetli!" zakričala som za ním, no môj hlas bol zlomený. Presne ako ja.

______________________________________________________

Dlhá sľúbená časť. Za chvíľu je tu konieec.
Venovaná SweetBlueMbj

358 slov

3.5.16

The new Supreme (SK)Where stories live. Discover now