15.časť

136 4 1
                                    

Ari

Oprela som sa o skrinky a zvierala som knihy blízko môjho hrudníka. Zahryzla som si do pery a pozerala som sa na Harryho, ktorý bol pri jeho skrinke a vkladal do nej svoje knihy. Bolo to presne takto za posledné tri dni- od tej doby čo som videla video, ktoré pridal na YouTube. Mnoho ľudí v škole malo na video pozitívne ohlasy. Nie žiadna nenávisť, všetci ho úplne podporovali. Ale na všetko, na čom som mohla myslieť, bolo to čo mi povedala Mia. Myslím tá pieseň, je možné že bola o mne? Ja a Harry sme spolu nehovorili pár týždňov, ale možno sa za to cítil zle a potom.. Ja neviem. Vôbec som nevenovala pozornosť všetkému okolo seba a moja myseľ sa topila v myšlienkách. Harry sa pozeral mojím smerom, a nakoniec sa naše oči spoločne stretli. Okamžite som sa otočila a začala som sa krútiť, a predstierala som že si práve idem odomykať skrinku.

Ked som to urobila, tak som si do skrinky položila moje knihy a rýchlo ju zavrela, pričom som sa ešte snažila rýchlo pozrieť na Harryho, ktorý zo mňa nepustil oči.

"Ari!" Hlas ma opäť vrátil do normálneho sveta. Všimla som si ako sa ku mne Mia blíži s nejakými jej kamarátkami.

"Ahoj," usmiala som sa. A stále som premýšľala či je ešte Harry pri jeho skrinke. Chcela som sa opäť otočiť a skontrolovať to.. Zahryzla som si do pery a pokúsila som sa o rýchli pohľad jeho smerom.

"Vzhľadom k tomu, že je piatok, napadlo ma či by si nechcela ísť na jednu párty. Nie je to nič moc, len malé posedenie s niekoľkými priateľmi v dome Celeste." Ukázala na blondínku, ktorú som doteraz vôbec nepoznala.

"Nie som si istá.." povzdychla som si. "Možno budem zaneprázdnená." Všetky tri dievčatá, ktoré stáli predo mnou sa na mňa pozerali, ako na blázna, alebo skôr klamára. Presne toto som bola teraz.

"Naozaj? Je piatok večer. Porísm Ari?" Mia našpúlila spodnú peru a nahodila tie jej spie očká. Pozerala som sa chvíľku na ňu a potom som sa pozrela na ostatné dievčatá, premýšľala som o tom. Mala by som? Nemôže to byť nič zlé. Je to len malá skupinka ľudí. A mojím rodičom to určite vadiť nebude.

"Fajn," usmiala som sa na čo ma Mia uveznila do kosti drviaceho objatia.

"Sľubujem, že to nebudeš ľutovať!" Chichotala sa. "Vyzdvihnem ťa o siedmej, dobre?" Prikývla som. "A myslím že tam príde aj Selena." Povedala pred odchodom. Fajn, aspoň budem vidieť Selenu. Ona nechodí na rovnakú školu ako my, takže som ju od tej doby, ako sme boli v kine vôbec nevidela.

ˇˇˇˇˇˇˇˇˇ

"Čo to sakra má byť?" Kričala som cez hlasnú hudbu na Miu. Pevne ma uchopila za zápästie a vtiahla ma do kuchyne kde bolo menej ľudí. Nie lenže ma Mia oklamala, že tu bude len pár priateľov, ale sklamalo ma ešte aj to že to nebudem ľutovať.. no ja ľutujem že som tu. "Toto nie je malá skupinka priateľov, Mia!" Zarevala som a odtiahla od nej ruku.

Mia sa otočila smerom ku mne a zapozerala sa na mňa s jej modrými očami.

"Dobre, dobre možno som to prehnala trochu." Povedala a skrížila si ruky na prsiach. "O malý kúsok?"

"Dobre, už to tak nechaj, dobre?" Zamrmlala som a strčila si prameň vlasov za ucho. Usmiala sa na mňa a potľapkala ma po ramene. Potom odišla do obývačky, takže som tam zostala sama. Samozrejme. Rozhliadla som sa po kuchyni, kde bolo niekoľko ľudí. Začínala som sa tu cítiť trochu nepríjemne, takže som išla aj ja do tej obývačky. Hudba hrala tak nahlas, že som už sotva počula vlastné myšlienky. Snažila som sa nájsť Selenu, ale nikde som ju nevidela. Zrazu som však pocítila ľahké klopnutie po mojom ramene. Otočila som sa a uvidela Selenu. Usmiala som sa na ňu a pritiahla som si ju do objatia.

Just give me a reason (po slovensky)Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang