Just give me a reason (po slovensky)

18.časť

Ari

Po zvyšok dňa som mlčala. Vyhla som sa všetkým a všetkému čo sa mi dostalo do cesty. Nehovorila som sa s Miou nechcela som hovoriť ani s Ryanom. Bola som zničená. Harryho slová ma zabili. Nechcem aby to bolo príliš dramatické, ale to čo povedal, ma naozaj bolelo. A trochu za to viním aj Miu. Mohla radšej držať jazyk za zubami a vyhnúť sa Harryho prítomnosti po celý deň. Ale nie, ona sa do neho musela pustiť. Keby to neurobila a nespravila by z Harryho blázna pred doslova 100 študentmi v jeho blízkosti a vykrikovať o ňom nezmyselné veci. Och a znova dakujem Mii, za to že to spravila, pretože ak by to nespravila, tak by som nevedela o tom, čo si o mne Harry naozaj myslí. Takže to mohlo dopadnúť akokoľvek. Len si spomeňte na mesiac dozadu. Začala som chodiť sem do tejto budovi a stretla som Harryho hned prvý deň. Nevedela som aký typ človeka je. Všetko čo som vedela bolo, že je nevinný, sladký a priateľský chlapec, ktorý má 18 rokov. Ale ked sme išli na tú diskotéku v nočnom klube tak som zistila o čo mu vlastne ide. A samozrejme ked som prišla s plánom ako sa mu pomstiť, tak sme v noci zdieľali náš prvý spoločný bozk, ale bolo to niečo, čo som nedokázala vysvetliť. Nechcela som aby z toho niečo bolo, pretože som si myslela že to je jeden z jeho trikov, a chcela som tomu odolať, ale oveľa viac ma to priťahovalo, než som to očakávala. Nenávisť? Pomsta? Žiadosť? Nie, bol to chtíč. Nechcem aby to znelo gýčovo, ale ked som cítila jeho pery proti mojím, tak to bolo úplne čarovné. Tiež nemôžem zabudnúť na tú pieseň, ktorú napísal a zdieľal online.. Bolo to šialené, že to napísal o mne.. Nemohol. Ja pre neho nič neznamenám, rovnako ako to aj povedal, ale priznávam sa, zamilovala som sa do Harryho. Áno, mám veľmi silné city k nemu. Áno, chodím s Ryanom.. S jeho najlepším kamarátom! Len z pomsty.. Ale ako to mám s ním zastaviť? Aj k nemu cítim niečo.. aj ked to nie je tak silné, ako k Harrymu, no tiež nemôžem len lúsknuť prstom a tým so seba zmazať všetky pocity k nemu. A teraz by ma zaujímalo či by som to mala skúsiť a dalej pokračovať v tom čo robím, alebo sa zbaviť tých pocitov, a vyhnúť sa im najlepšie čo budem vedieť. Ale ak Harry necíti nič ku mne, tak ani ja nemám čo cítiť k nemu.

ˇˇˇˇˇˇˇˇˇ

O mesiac neskôr

Harry

Je to presne mesiac od môjho výbuchu na chodbe, ale bol som blázon naozaj. Nemôžem si pomôcť, ale cítim sa úplne strašne za to čo som povedal. Je mi to na 100% ľúto. Všetko čo som vtedy dokázal vymyslieť, bolo voči Ari trápne a určite sa cítila mizerne, aspoň tak vyzerala. Celý tento mesiac som mnou nehovorila a ani sa mi nepozrela do očí a dokonca si odo mňa držala odstup ale aj od všetkých v okolí. To čo som povedal, malo na ňu taký vplyv? Bože, cítim sa úboho. Cítim sa ako úplný stroskotanec, ale to je asi aj to, čo si o mne všetci teraz myslia. Vstal som z postele. Utekal som k mojej skrini a išiel som sa prezliecť. Minulý týždeň som vynechal školu. Pretože som nemohol zvládnuť stres, ktorý som dostal do seba. Chcel som si oddýchnuť od všetkého a aspoň sa na chvíľku odreagovať. A chcel som tiež urobiť niečo nečakané. Bolo to síce nad moju ligu, ale chcel som to skúsiť. Verte mi, ja nie som romantický typ chalana. Nie som na všeliaké vyznania lásky a básničky, romantické večere v reštauráciách. Mám na mysli, zdá sa mi to byť príliš jednoduché. Väčšina dievča rada chodí do reštaurácií, ale je to len preto, aby zistili koľko má peňazí dotyčný človek s ktorým sú tam.. Aspoň ja si to tak myslím. Schmatol som telefón a vytočil som Troyové číslo.

"Haló?" Odpovedal mi. Znel dosť omámene a unavene.

"Ahoj Troy. Potrebujem aby si mi v niečom pomohol." Informoval som ho a schmatol som kľúče do rúk.

"Kurva! Je pol desiatej, prečo by si potreboval pomoc takto skoro ráno?" Zakýval som otcovej frajerke, ktorá bola v kuchyni a pripravovala nejaké jedlo a potom som odišiel.

"Ideme do obchodáku, blbec." Počul som ako sa Troy rozosmial.

"Naozaj? Centrum? Pozrime sa. Začínaš sa správať už ako nejaké dievča, brácho." Zasmial sa. Prižmúril som očami, ako som si nasadol na miesto vodiča a naštartoval auto. "Dobre, dobre prepáč. Uvidíme sa o desiatej v centre." Dodal.

ˇˇˇˇˇˇˇˇ

"Tak prečo sme vlastne tu? Najmä o desiatej ráno.. Mohol som radšej snívať o Ashley Benson," uškrnul sa.

"Ako keby si niekedy dostal šancu stretnúť sa s ňou," zamrmlal som, ale očividne som nemal záujem sa viac rozprávať o tejto téme. Pokračovali sme dalej v ceste a ja som potom vošiel do jedného z najdrahších obchodov..

"Čo to sakra?" zašpekal Troy, ked sme vošli dovnútra. "Dobre Harry, prosím povedz mi prečo sme tu." Zastavil som sa a otočil som sa smerom k nemu.

"Potrebujem aby si mi s niečím pomohol. Dôležité. Vysvetlím ti to neskôr, ale pravdepodobne budeme musieť získať najprv šaty." Zasmial som sa. Troyova tvár bola úplne prekvapená z toho čo práve robím. A to hlavne aj preto, že sme vošli do obchodu, do ktorého mali ísť len dievčatá. Určite ľutuje že išiel so mnou. Ale Troy má pravdu. Mám dobrý vkus ako dievča.

Ari

"Mia, povedala som ti že nepôjdem na ten tanečný večer. A okrem toho sú tam pozvaný len maturanti." Zvolala som a zavrela som stránku, na ktorej boli dlhé, hodvábne levandulové šaty, ktoré mi poslala Mia.

"Stále tam môžeme ísť Ari. Ja som sa tam vkradla aj minulý rok." Povedala. Obrátila som sa a pokrútila hlavou, aj ked som vedela že ma nebude vidieť.. Toto dievča je strašne tvrdohlavé no a ja neviem či tam mám ísť..

"Ale prečo si spravila dokonca toto? Nikdy som si o tebe nemyslela, že by si spravila niečo podobné." Zvraštila som obočie a jemne zložila šaty do veľkej škatule, ktorá bola položená na mojej podlahe.

"Prisahám, že neviem o čom hovoríš." Namietala na druhej linke. Vydýchla som a pokrútil aočami. Po niekoľkých minútach ticha Mia opäť prehovorila, ale prerušila som ju.

"Našla som šaty, ktoré niekto poslal pred môj dom. Správaj sa nevinne, Mia. Viem že si to bola ty, pretože chceš aby som tam s tebou išla." Povedala som a sadla si na posteľ. Škatulu som nohou zastrčila pod posteľ.

"Vážne neviem o čom hovoríš." Zastonala.

"Nie je to už dosť? Aj tak to viem." Vykríkla som nahnevane, ale ona stále nič nepovedala. "Zbohom Mia."

"Počkaj!" Vykríkla. "Neskladaj to! Kto to bol?" Nahnevala som sa a prebrabala som si vlasy na jednu stranu.

"Ja neviem! To je dôvod prečo som ti volala!" Bola som vážne naštvaná a ja som už chcela zvesiť.

"Mala si tam v tej krabici niečo okrem tých šiat?" Spýtala sa ma. Vlastne som nehľadala akýkoľvek papier. Zahryzla som si do pery a postavila som sa. Opäť som vytiahla šaty a hľadala nejaký papier v nej, alebo čokoľvek čo by mi prezradilo, kto to mohol poslať. V rukách som pocítila kus papiera, ako som hľadala, takže som si mobil strčila medzi ucho a rameno.

"Ari?" Mia zvolala do telefónu. Ignorovala som ju a roztvorila kúsok papiera, ktorý mal trocha chaotický rukopis.

Úprímne neviem ako to mám začať písať.. ale je mi to fuk. Kúpil som tieto šaty pre teba, a ja naozaj dúfam, že sa ti páčia. Toto bude užitočné na zajtraší večer. Dúfam, že sa uvidíme, a ja viem že budeš vyzerať krásne v nich, pretože ty vo všetko vyzeráš dobre.