Just give me a reason (po slovensky)

12.časť

Ari

Další deň v škole bol hrozný, odporný! Išiel veľmi pomaly a ja som sa cítila bezcenne. Predtým som nemohla vedieť detaily o tom čo sa stalo medzi Monikou a Harrym, ale teraz ked som už vedela tak veľa, tak som ho začala tak moc nenávidieť.

Stále nechcem veriť tomu čo som počula. Bola som v rozpakoch z toho čom som sa dozvedela. Schmatla som všetko čo som potrebovala zo svojej skrinky, predtým ako som ju zabuchla. Zahryzla som si do pery a otočila som sa. Pozerala som sa po Mii, ale ona sa ešte stále neukázala. A samozrejme už sa zrejme ani neukáže. Zastonala som v duchu a išla som cez celú chodbu k jej skrinke. Očakávala som že bude tam, ale ani tam nebola. Obrátila som sa, prehrabala som si vlasy a vyšla som von zo školy. Vytiahla som svoj telefón zo zadného vrecka mojich nohavíc a napísala som správu Mii.

Ari: myslím že dnes pôjdem sama domov, myslím.

"Ariana!" Ozvalo sa za mnou. Prehltla som. Vedela som že nech ide ten hlas odkiaľkoľvek ja som určite nechcela mať nič spoločné s tou osobou práve teraz. Tak som pokračovala v chôdzi a mierne som zrýchlila krok. "Ari, prosím." Hlas zosilnel a kroky boli jasnejšie. Snažila som sa držať v mojích silách, aby som sa neotočila, ale doslova som išla vybuchnúť od zlosti. Pocítila som ruku na mojom pleci a otočenie silou. Snažila som sa aby som sa nepozerala do očí, ktoré mierili na mňa po celý čas.

"Nedotýkaj sa ma," zasyčala som s odstrčila som jeho ruku preč z môjho ramena. Otočila som sa a išla som dalej.

Len som dúfala že sa ma nepokúsi zastaviť znova. Ale urobil to.

"Prosím, vypočuj si ma," prosil ma Harry a zablokoval mi aby som mohla ísť dalej. Stál predo mnou a pozeral sa mi hlboko do očí, čím mi chcel naznačiť pocit viny, ktorý v sebe mal.

"Nie Harry. Skončila som s tebou. Skončila som s tvojou hrou. Vyslovene som ti povedala aby si ma nechal na pokoji a myslím to vážne, Harry." Zvolala som a prešla som nahnevane okolo neho. On pevne zovrel moje zápästie, ktoré mi zabránillo v chôdzi preč, opäť.

"Nie," zavrtel hlavou. "Nenechám aby si mi utiekla. Potrebujem aby si si ma vypočula Ari, prosím." Pozrel sa mi do očí.

Chcela som mu tak veľmi dať facku na tú jeho dokonalú tvár. Ale snažila som sa čo najlepšie zadržať môj hnev.

Ľahko som vzdychla a pozrela som sa dole na zem. Zastrčil mi prameň vlasov za ucho.

"Pokračuj," jednoducho som povedala a teraz som znela už trochu pokojnejšie, než doteraz.

"Pozri sa na mňa," dožadoval sa. Zahryzla som si z vnútornej strany do líca a pokrútila som hlavou mierne. Trochu som si ale začala nadvihovať hlavu a akonáhle sa moje oči stretli s jeho zelenými tak sa obloha začala zaťahovať šedými mrakmi. Prisahám, že to vyzeralo ako keby sa to snažilo vyjadriť presne našu náladu. Premýšľala som o tom. Chce so mnou hovoriť o tom príbehu? O dievčati ktoré ho podviedlo s jeho najlepším kamarátom? pomyslela som si. No áno, a teraz tu je dalšie také dievča, aj ked nie tak celkom.. "To nebola lož," povedal. "Ty si vážne prvý človek, ktorému som povedal ten príbeh, pretože som si myslel že si iná a ked potom som aj teba s ním videl.." Netušila som čo na to povedať..

"Ako iná som?" Prerušila som ho a opatrne sa ho opýtala. Pohľad na Harryho nebol príjemný. Vlastne som sa cítila trochu previnilo za to čo som spravila.. Som dalšie dievča v jeho živote, ktoré skončilo s Ryanom s jeho starým najlepším kamarátkom.. Harry pokračoval dalej.

"Ako si odlišná od všetkých tých ostatných dievčat? Si zmätená, vrátane tvojej sestry." Harry sa zasmial.

"To sme obe, ale ja to mám od nej." Trochu som sa uškrnula. Prešla som si rukami po hrudi a moja tvár bola dosť vážna, bez ohľadu na to že sa medzi nami na chvíľku uvoľnila atmostféra.

"Nie.. čo?" Spýtal sa a potom sa zastavil. Stáli sme tam chvíľku potichu bez jedného slova, až kým sa neozval.

"Možno by si na to mala prísť," povedal a bez jedného slova prebehol okolo mňa. Otočila som sa a pozorovala ho, moje obočie sa trochu zvraštilo. Teraz mám strach, ako to zistiť.