FBI │Larry│

11. kapitola

*flashback*

Kučeravý muž vyklopkával na dvere štúdia. V jeho tele panovala neskutočná zlosť. Jeho päsť opakovane udierala do dverí. Nemal strach, že by sa sklenená náplň rozbila a popadala na jeho telo. Teraz sa nebál ničoho. Prišiel si len po pomstu.

Keď mu ani po dlhej dobe trieskania do sklenených dverí, neprišla odozva v podobe otvorenia, na jeho krku vystúpila hlavná tepna. Jeho nosné dierky sa rozšírili ako býkovi, keď pred ním zamávajú červenou dekou.

A tak urobil niečo, čo ho napadlo vďaka hnevu zastrenému cez celú jeho myseľ. Zachytil sa o markízu pred dverami a po tyči sa vyšplhal až ku oknu. Jeho jediné šťastie bolo, že okno, pri ktorom končila tyč markízy bolo odomknuté a dokorán otvorené. Dovnútra vstúpil len jednou nohou a keď nikoho vnútri nevidel, vstúpil.

Najprv zmätene kmital hlavou do oboch strán a na chvíľu mu aj prebleskla hlavou otázka: „Čo tu robím?" Keď však začul jemný hlások modelky, jeho oči sa znova zatemnili hnevom a túžbou po pomste.

Išiel za spevom Mirandy, ktorý ho privádzal na myšlienky, aké skvelý pocit bude, keď už v jej hrdle nebude sídliť a z jej mŕtveho tela nevyjde už ani hláska. Možno to znelo, akoby bol psychopat, lenže on nebol. On len chcel aby trpela tak, ako museli trpieť oni dvaja keď ich dve srdcia násilne trhala od seba.

Na konci chodby zabočil a jeho zrak hneď spadol na šatňu Mirandy. Na nič nečakal a stlačil kľučku, ktorú takmer zlomil od hnevu. Vpadol dovnútra a tam sedela pri obrovskom nasvietenom zrkadle žena a zmývala zo seba šminky.

Hneď ako vstúpil, Miranda prestala spievať a prekvapene sa usmiala na Harryho. Ona bola len v podprsenke a nohavičkách. No nevadilo jej to, je predsa lesba. Otočila hlavu späť k zrkadlu a navlhčenými tampónmi zo seba znova zmývala make-up.

„Pán Styles? Čo tu robíte?" spýtala sa s úsmevom stále sa venujúc svojmu odrazu a vôbec neznela prekvapene. Harry sa zamračil. Nemyslel si, že Miranda ho bude čakať a dokonca sa usmievať. Predstavoval si to tak, že modelku vystraší až na smrť a ona potom bude pomaly umierať vo vydesenej polohe.

„Kde máš brucho, ty suka?" vybafol na ňu hneď. Jeho hlas bol pevný ako žila od hnevu, ktorá stále nezmizla z jeho krku. Lou ho predsa opustil kvôli dieťaťu. Lenže on žiadne brucho nevidí! Miranda mala až príliš chudú postavu. Kde by sa tam zmestil plod lásky?

„Nikde," odpovedala rýchlo stále s úsmevom a pokrčila plecami. Použité vlhčené tampóny odhodila a otočila sa na Harryho. Aj bez šminiek jej tvár nemala jedinú chybičku. Jej kučeravé vlasy spadali priamo na ramená a stretávali sa s bielymi pútkami od podprsenky. Hľadela na neho modrými očami a s úškrnom čakala, čo spraví jej bývalý psychológ.

Jeho táto odpoveď nahnevala ešte viac. Ona im zničila vzťah, ktorý mal čaro lásky a krásy! Teraz sa tvári ako neviniatko a ešte aj odvráva. Prišiel k nej a schytil ju za obe plecia. Z jeho smaragdovo zelených očí šiahali blesky, no ona sa usmievala stále. Nahnevala ho tým až do nepríčetnosti.

„Ešte raz sa pýtam: Kde máš to brucho?" znova zaznel jeho chrapľavý hlas a ona sa ani nemykla. Mimika jej tváre sa nepohla a s jemným tichým hláskom povedala: „A ja vám ešte raz odpovedám: Nikde." A potom znova pokrčila plecami, ktoré ešte stále držali kučeravcove veľké ruky.

Jedna sa však odlepila a kvôli hnevu, ktorý putoval celým Harryho telom, sa približovala k bezchybnému lícu Mirandy. Facka je málo, no aspoň trocha uvoľní amok, ktorý chytil. No pár centimetrov pred tým, ako by bol rozliahnutý zvuk dotyku dvoch koží, Miranda zachytila jeho ruku. A pri tom sa stále usmievala.