7. kapitola

1K 106 11
                                    

Mladší detektív zostal sám v miestnosti s úplne cudzím človekom. Hneď ako sa jeho modré oči stretli s tými hnedými, sklopil hlavu a jeho líčka znova sčervenali. „Som Liam," povedal po chvíli ticha muž za pultom a s úsmevom k nemu natiahol ruku. Niall si nemohol pomôcť, no ten úsmev sa mu zdal neodolateľný.

„Ja som Niall," potichu povedal a tiež k nemu natiahol ruku. Keď sa ich dlane preplietli, obaja pocítili malé príjemné iskrenie. Detektívova malá ruka presne pasovala do tej väčšej Liamovej. Len si tak navzájom držali dlane, usmievali sa a pozerali si navzájom hlboko do očí. Zrazu to obom zrazu došlo a odtrhli sa. Niall na ňom mohol oči nechať. No čo ak už niekoho má? Čo ak vôbec nie je gay?

„Máš priateľku?" vyletelo z Nialla, no hneď to ľutoval. V mysli si nadával, že niečo také z úst vôbec vypustil a zmieril sa s tým, že to definitívne pokašľal. Možné priateľstvo skazil takou skorou a hlúpou otázkou. Aspoň, že pre neho o chvíľu príde starší detektív a on sa nebude musieť cítiť trápne kvôli otázke, ktorú ani nechcel vypustiť z úst. Kde vlastne je?, pomyslel si Niall a vyhľadával Louisa očami, aby už odtiaľto mohol vypadnúť a nemusieť trpieť toto trápne ticho.

„Nie... ženy smrdia," povedal so smiechom Liam a zabodol pohľad do mladšieho. Ten sa nervózne zasmial a vnútri zmätkoval, pretože nechápal čo mu tým chcel Pán Neodolateľný povedať.

„No tak poď už sem," povedal po chvíli ticha Liam a ukázal rukou, aby išiel k nemu. Niall na neho hodil nechápavý pohľad, no priblížil sa k nemu, lebo ho presvedčil jeho neodolateľný úsmev. Priblížil sa len o trochu a potichu sa nechápavo spýtal: „Prečo?"

Liam nahodil zvodný pohľad a otvoril vstup pultu. Schytil Niallove jemné malé rúčky a pritiahol si ho k sebe. Niall stále nechápal, no páčil sa mu príjemný pocit, keď Liam držal jeho dlane. Nechápavo sa neho pozeral a čakal na odpoveď.

„Keď stojíš tak ďaleko odo mňa, nemôžem ťa pobozkať," zašepkal a pozrel na Niallove chvejúce sa pery. Niall bol tak zmätený, že si ani neuvedomoval, že sa k nemu Liam približuje. Keď sa už ako tak spamätal a pobral všetko čo sa tu deje, prišiel ďalší šok, ktorý mu zase zastavil triezve rozmýšľanie.

Liamove vankúšiky sa obtierali o tie Niallove v pomalých intervaloch. Nebolo to vášnivé, skôr nežné. Niall si ešte stále neuvedomoval, čo sa tu deje, no jemné zahryznutie do jeho spodnej pery ho prebudilo. A tak, stále trocha vykoľajený, obmotal svoje ruky okolo Liamovho krku.

Po chvíli romantického bozkávania už Niall sedel na pulte a Liam stál vtesnený medzi jeho nohami. Zrazu väčšie ruky dopadli na Niallove kolená a posúvali sa vyššie. „Počkaj! Ani sa nepoznáme," vyslovil zmätene a trošku ho od seba odstrčil. „Preto je to viac vzrušujúce," zašepkal Liam s nadšeným úsmevom a začal bozkávať jeho krk.

„Môj kolega sa o chvíľu vráti," varoval ho, no potom si ho pritiahol bližšie a jeho ruky po jeho vypracovanom chrbte. „Nevráti... Videl som ho odchádzať," uškrnul sa Liam a pokračoval v bozkávaní jeho krku, pričom putoval stále nižšie. A tak Niall ďalej nenamietal a nechal sa obalamutiť vášňou.

Starší detektív zatiaľ napísal do navigácie adresu z papierika od Liama a hrnul sa tam neuveriteľnou rýchlosťou. Už pomaly zapadalo slnko a on si kvôli rýchlosti nestíhal všímať tú nádhernú žlto-ružovú oblohu. Zamračil sa, keď mu navigácia ukazovala, že je na správnej adrese. Vedľa jeho auta stál len opustený motel. Ešte raz skontroloval, či do navigácie napísal správnu adresu a vystúpil.

Hneď ako vstúpil dovnútra, všimol si recepciu a za ňou mladú recepčnú. Prišiel k nej a s pohľadom upretým na jej visačku s menom, spustil: „Dobrý deň, Claire. Som z FBI. Môžem prosím vedieť, v ktorej izbe býva Miranda Kerr?"

„Dobrý deň. Samozrejme," usmiala sa milo Claire a otvorila starý počítač. Mohol byť taký starý ako tento motel a neskutočne dlho sa načítal. Louisovi už síce praskali nervy z nedočkavosti, ale klepkal si nohou aby sa vyventiloval.

„Nikto s takým menom tu nebýva," mračila sa pehavá dievčina na obrazovku a márne hľadala meno, ktoré jej povedal Louis. On sa ešte viac zamračil a nechápavo sa spýtal: „Naozaj?" Claire len pritakala a otočila k nemu počítač, so zoznamom bývajúcich v moteli. Louis tikal očami po menách, keď mu srdce vynechalo dva údery.

Medzi menami bolo aj jemu veľmi známe meno Harry Styles. Louis sa chvíľu bez žmurkania pozeral na obrazovku počítača, no potom rýchlo pokrútil hlavou. „Dáte mi prosím kľúčik od izby 55?" spýtal sa rýchlo s pohľadom stále upreným na mene bývalého priateľa.

Claire už držala kľúčik no pre istotu zo seba vydala otázku. „Môžete mi ukázať odznak? Pre istotu," povedala s úsmevom a pohľad jej padol na odznak, ktorý Louis odkryl tým, že si odsunul sako od opasku. Potom už mu s radosťou predala kľúčik a popriala pekný deň.

Detektív bežal po schodoch ako zmyslov zbavený a jednoducho mu nešlo do hlavy, prečo na mieste kde mala bývať Miranda, bola izba na Harryho meno. Vŕtalo mu to v hlave rovnako ako informácia, že Miranda bola za života lesba. Harry, Miranda, Harry, Miranda. Len tieto dve mená sa objavovali v Louisových myšlienkach. Nie prvý krát. Bolo to takto, aj keď si musel vyberať medzi ním a ňou. Vtedy, keď ju za netriezveho stavu údajne oplodnil a on sa mu musel pozerať do očí a oznámiť to.

Keby vtedy vedel, že Miranda si celé tehotenstvo vymyslela, možno by sa Harrymu ani nepriznal, že ho podviedol. Bol predsa pod vplyvom alkoholu a za triezva by to určite nespravil. Harryho miloval z celého srdca. A v ten deň, keď sa dozvedel, že ho bude musieť opustiť kvôli svojej hlúposti, sa mu zrútil svet.

Posmutnel nad touto myšlienkou a zrýchlil svoj beh po schodoch. Stál pred izbou 55 a pomaly vsúval kľúčik do dierky. Trochu sa bál, čo tam uvidí. Ale kvôli prípadu stlačil kľučku a vkročil dovnútra. Zapol svetlo, pretože von bola už tma a obzrel si byt. Na to, ako staro tento motel vyzeral z von, sú jeho izby naozaj pekné a moderné.

Prezeral všetky veci, lebo vedel, že tu bude nejaká stopa. Cítil to. A tak hľadal všade kde sa dalo. Každú zásuvku otvoril a prehrabal sa vo veciach vo vnútri. Už bol zúfalý z toho, že nič nenašiel, no všimol si menšiu skriňu. Bez zaváhania k nej prišiel a otvoril ju. To, čo tam videl mu skoro spôsobilo šok.


FBI  │Larry│Donde viven las historias. Descúbrelo ahora