FBI │Larry│

1. kapitola

Ryšavé dievča klopkalo podpätkami najrýchlejšie ako vedelo. Preplietalo nohami, aby sa čo najrýchlejšie dostalo do šatníka. V ruke malo svoj diár, ktorý oznamoval, že šéfka mala mať na stole štyri obleky s číslom 16, 17, 18 a 19 už pred piatimi minútami. Dostalo svoju prácu v svete módy tak rýchlo, ako ju mohlo stratiť ak sa nepoponáhľa. „Sedemnásť, osemnásť, devätnásť... ale kde je šestnásť?" hovorilo si pre seba. Držala už tri čierne nepriehľadné vrecká a v nich šaty. Zmäteno hľadalo posledný oblek. Oblek číslo 16.

Zelené oči dievčaťa sa zrazu rozšírili, keď na opačnej strane šatníka uvidelo čierne vrece s bielym číslom 16. Usmialo sa v domnienke, že možno nestratí svoju prácu a ihneď sa rozbehlo za oblekom. Chytilo ho za vešiak, no ruka dievčaťa sa ihneď stretla so zemou, keď chcelo čierne vrece vyzdvihnúť do vzduchu. Dievča sa zamračilo a pustilo všetky ostatné veci, aby sa mohlo pozrieť, prečo je čierne vrece s oblekom také ťažké. Netušilo však, že to nie sú šaty, ktoré vrecku pridávajú na hmotnosti.

Tento pohľad už nevymaže z hlavy. V čiernom vrecku neboli šaty ani oblek. Bolo tam polonahé ženské telo, ktoré už nejavilo žiadne známky života a na hrudi malo tri rany. Krv už zhnedla a uschla na jej bielej podprsenke. Jemné tmavé kučierky mŕtvej splývali s čiernym vreckom. Jej tvár nebola tak bezchybná ako za života a zdobilo ju pár krvavých rán. Viečka boli kŕčovito otvorené a ukazovali jej modré oči bez života.

Dievča malo rukou zakryté ústa a kráčalo dozadu. Zhlboka sa nadýchlo a ovalil ho strašný pach rozkladajúceho sa tela. Oči malo upreté na bezvládne telo a z jeho hrdla sa vydral hlasný výkrik. Ryšavé vlasy dievčaťu padali na plecia a dotýkali sa trasúcich rúk. Dvere šatníka sa rozleteli a vletela do nich šéfka nízkeho ryšavého dievčaťa a vlastne všetkých v tejto brandži. Hneď ako jej pohľad spadol na mŕtve ženské telo, tiež vykríkla a vkĺzla si rukou do zadného vrecka. Vytiahla odtiaľ svoj smartfón a ihneď vytočila 911.

Sirény sanitiek a policajných áut sa rozliehali plnými ulicami Londýna. Všetko utíchlo, keď sa dostali ku Kate's Angels. Najznámejšiemu modelingovému štúdiu, ktorému šéfuje samotná Kate Moss. Z áut sa nahnalo hneď niekoľko ľudí v oblekoch so slnečnými okuliarmi na očiach. Na čiernej látke sa vynímali odznaky polície. Ako veľká voda sa nahnali do budovy a pomocou vystrašeného ryšavého dievčaťa sa dostali na druhé poschodie do šatníka. Do očí bilo jediné.

Mŕtve telo mladej modelky v čiernom vrecku na obleky.

Všetkým sa tento pohľad naskytol nespočetne krát, no na to sa nedá zvyknúť. O chvíľu boli počuť len blesky fotoaparátov. Pri tele sa nachádzali žlté papieriky, ktoré mali napovedať nejakej stope. No nenapovedali. Bolo strašne ťažké nájsť nejakú stopu a dokonca tu nebol ani ten najlepší detektív, ktorý by im pomohol nájsť stopy.

„Kde je Tomlinson?" zakričala do ticha vedúca tímu. Bola niekedy až príliš prísna, no mala pravdu: keď raz niekto pracuje v FBI, mal by byť v pohotovosti 24 hodín. „Má dovolenku," zakričal jej späť Niall, spolu vyšetrovateľ. Niall bol vždy na všetkých milý a snažil sa nevyvolávať problémy. Nikto nevedel, ako sa s takouto povahou dostal na oddelenie vrážd. „A dokedy?" spýtala sa vedúca. Nemohla predsa dovoliť aby strácali čas keď niekde po vonku sa prechádza vrah. „Iba na dnes," oznámil jej chlapec s blonďavými vlasmi a vedúca si vydýchla.

Pár krát ešte odfotografovali mŕtve telo a potom ho opatrne na nosítkach vzali do čiernej dodávky. Nikoho sa na nič nepýtali, pretože im chýbal hlavný detektív. Bez neho sa v prípade nemohli nijako pohnúť. Preto im nezostávalo nič iné, len aby telo dostali na stôl patológa.

Hneď ako mŕtvola pristála na tvrdom stole, patologička Perrie si natiahla gumové rukavice a snažila sa dýchať o čosi menej. Už len podľa neuveriteľne silnému zápachu vedela, že táto dievčina nezomrela dnes. Svoje dlhé fialové vlasy si zopla do gumičky a začala so skúmaním tela.

Vedúcej tímu však už rupli nervy a musela zavolať hlavnému detektívovi. Bolo jej jedno, že si zobral dovolenku. Nič nie je dôležitejšie ako práca, vždy hovorila. Ihneď vytočila jeho číslo a o pár minút už bolo pred vysokou budovou počuť vŕzganie pneumatík čierneho firemného auta. Modrooký muž rýchlo vybehol schody a vletel do miestnosti, kde sa patologička Perrie, Niall a vedúca tímu skláňali nad mŕtvym telom.

„Ako sa to stalo?" spýtal sa udýchaný Louis. Niall sa chopil vysvetľovania, kde a kedy ju našli. „No stále nevieme kto to je," dodala vedúca tímu. Louis podišiel o niečo bližšie k telu a na jeho čele sa objavila obrovská vráska. Perrie sa nadýchla, pretože samozrejme vedela ako to zistiť. Louis ju však s vystrašeným hlasom prerušil:

„Volá sa Miranda Kerr. Je to moja bývalá priateľka."