FBI │Larry│

10. kapitola

Keďže mal hlavu položenú na Harryho hrudi, mohol zreteľne počuť, ako mu srdce vynechalo úder a potom sa rýchlo rozbúšilo. Aj keby sa to snažil zakryť, Louis už teraz vedel, že s tým musel mať niečo spoločné. Znepokojilo ho to a zaklonil hlavu tak, aby mu videl do očí.

„No Loui... J-ja neviem o čom to h-hovoríš" koktal Harry a nervózne sa ošil. Detektív sa tentoraz oprel o lakeť a zamračil sa. „Harry, si psychológ a ani nevieš klamať. Jednoducho mi povedz pravdu," jeho hlas mal v sebe štipku zúfalosti, no teraz sa nedal zlomiť.

Harry si porazene povzdychol a rukou, ktorú nemal obtočenú okolo Louisovho pásu, si prehrabol kučeravé vlasy. „No ona ku mne chodila, lebo mala tú bulímiu. A tak sme sa spoznali..." hovoril pomaly Harry a nervozitou sa takmer triasol.

„A ďalej?" povzbudil ho Louis. Mal nakrčené čelo a veľmi ho zaujímalo, čo z neho vyjde. Harry sa pozrel na ich prepletené prsty a oči sa mu zaliali slzami, ktoré vďaka pár žmurknutiam zahnal. Možno, že o neho príde a možno, že skončí vo väzení. Samozrejme, že strata Louisa ho bolela viac, no uvedomil si, že s ním práve znova zažil najintímnejší okamih a na ničom inom už nezáleží. A tak si ho pritlačil viac k sebe, aby ho mohol cítiť najdlhšie, a s bolesťou v očiach začal rozprávať.

„Pamätáš si na tie časy, keď sme boli spolu? Boli sme šťastní a zamilovaní. Už sme to spolu ťahali naozaj dlho, a ja som chcel pokročiť o niečo ďalej a požiadať ťa o ruku. Ja som ťa naozaj miloval, ale potreboval som istotu, že spolu budeme šťastní a ty ma nepodvedieš," zmučene si povzdychol a aj keď na sebe cítil Louisov prekvapený výraz, pokračoval.

„A tak keď ku mne prišla Miranda, v hlave sa mi zrodila myšlienka na to, že by som si ťa takto mohol vyskúšať. A tak som jej zaplatil. Ona potrebovala peniaze na nejaké lieky, či čo," hovoril Harry stále tichšie. Louisov prekvapený výraz sa zmenil na zhrozený, lebo si to dával všetko dohromady. Trocha sa od neho odťahoval, no Harryho obrovská ruka mu v tom bránila.

„A tak som jej dal všetky potrebné informácie. Keď ťa potom zvádzala a ty si jej podľahol, sa mi zrútil celý svet. Ale možno by som ti odpustil, keby si sa mi priznal. No ty si mi to oznámil rovno s tým, že ma opúšťaš, lebo je tehotná. Hneď som všetko oľutoval. Prestala ku mne aj chodiť a ja som si myslel, že už je v niekoľkom mesiaci a vy ste spolu šťastní. Keď som ale pred pár dňami zistil, že si to vymyslela a ty si ju hneď potom opustil, musel som za ňou zájsť. Zničila nám celý vzťah!"

Harrymu slzy zmáčali líca a nemohol sa do tých oceánových očí ani pozrieť. Louis sa na neho pozeral a nechcel tým slovám uveriť. Vytrhol sa z jeho objatia a bez ohľadu na to, že je nahý sa postavil na zem a skríkol: „To nemyslíš vážne, Harry!" Oslovený len porazene prikývol a nechal slzy voľne stekať.

Louis ho schytil za plecia a posadil ho. Kľačal vedľa gauču, na ktorom sedel Harry a pozeral mu priamo do tváre, keďže on mal oči kŕčovito zavreté. „Harry, pozri sa na mňa! Bol si za ňou v piatok?" spýtal sa, na čo sa zelené oči otvorili a stretli sa s tými modrými.

„Áno," zašepkal Harry. Neuveriteľne sa hanbil a bál sa Louisovej reakcie na toto všetko. V Louisovej tvári sa mihol záblesk pochopenia, no hneď tú myšlienku zavrhol. Ale čo ak? spýtal sa seba v hlave. A tak sa, dúfajúc v zápornú odpoveď, roztraseným spýtal: „Nezabil si ju však?"

Dlho sa nič nedialo. Bolo počuť len nepravidelné nádychy oboch mužov. Harrymu svietilo nebezpečenstvo nad hlavou ako svätožiara. Celý rozklepaný sa naklonil k Louisovmu uchu a pomaly zašepkal: „Ukradla mi tvoje srdce Lou. Nešlo ju nezabiť."

Hneď ako to detektív započul, vypleštil oči a odtiahol sa, aby mohol vidieť do tých Harryho. Jeho výraz bol tak detský, snažiaci sa presvedčiť o jeho nevine. Ale Louis to teraz celé počul. Počul celé jeho priznanie a nevedel, čo robiť.

Postavil sa a vošiel si prstami do hnedých vlasov. Chvíľu sa len prechádzal a zvažoval všetky možnosti. Harry sa pozrel na Louisov odhalený zadok, aj keď to v tejto chvíli nebolo veľmi vhodné. „Lou, čo mám robiť? Ja nechcem ísť do väzenia," zašepkal zúfalo Harry. Menovaný si sadol vedľa neho a aj keď bol vnútri úplne zmätený, obtočil ruku okolo Harryho pliec a povzbudivo sa na neho usmial.

„Na to si mal myslieť skôr, ako si ju zabil," povedal nemilosrdne stále s úsmevom. Toto jediné Harry nečakal. Oči mu skoro vypadli z očných buliev a skríkol: „Veď to všetko som robil pre nás! Prosím, Lou."

Čakal, že ho prezývka obmäkčí. No a presne tak sa aj stalo. Louis zložil ruku z jeho pliec a prešiel si po koreni nosa. Vstal z gauča a začal sa obliekať. Harry na neho len zmätene pozeral a dúfal, že ho nenahlási. Teda to by možno zvládol. Nezvládol ale pomyslenie, že milovaná osoba ho má za vraha.

Keď už bol Louis oblečený, prišiel naspäť ku gauču a pozdvihol Harrymu bradu, pričom sa mu pozeral hlboko do zelených očí. „Daj mi tri dni na rozmyslenie," povedal a pobozkal ho. Bozkával ho romanticky a pomaly. Odovzdával mu všetky city, ktoré k nemu kedy choval. Nevedel totiž, či to nebude ich posledný bozk.