Volám sa Grace Laurenc. Žijem si kľudný život so Sebastiánom. Sebastián je môj brat. Nevlastný brat. Máme sa veľmi rady. Možno až príliš na to že sme súrodenci.
Večer keď som spala zobudila som sa na zvuky búrky. Búrky sa nebojím no dnes toho na mňa bolo veľa. Zobrala som si svoj ružový paplón a dotiahla som ho do bratovej izby.
Sebastian už spal. „Sebi?" šepla som no vypadolo to že spí. Keď som k nemu prišla bližšie prišlo mi hrozne do smiechu pretože bol úplne zlatý keď spal. Hodila som do ňho vankúš a snažila som sa ho zobudiť.
"Grace...Čo je?" Spýtal sa ma rozospatým hlasom. "Vonku je búrka a ja sa bojím. Mohla by som si ísť k tebe ľahnúť?" "jasné" povedal Sebastian a posunul sa na polku postele. Ľahla som si k nemu a dúfala som že zaspím. Stále keď som počula hrom stisla som Sebimu ruku a on sa stále len zasmial.
Položila som si hlavu na jeho plece a snažila som sa zaspať. Hlavou mi však behal Deren a tá jeho hnusná suka menom Trish. Zasa som sa rozplakala. Sebastian ma objal a zasa ma utešoval že to bude dobre. Derena som fakt mala rada no nedá sa povedať že by som ho milovala. Po 10 minútach panického revu mi začalo byť trápne že som už ani nevedela prečo plačem.
Ráno som sa zobudila Sebastián ešte spal bolo len 7 hodín dnes nebola škola takže som ostala doma. Pozrela som sa na ňho a znova som sa zasmiala. Dala som mu pusu na líce a potichu som mu zapriala dobré ráno.
Išla som do môjho kráľovstva a hľadala čo si oblečiem. Nakoniec som vybrala toto.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Jemne som sa nalíčila a vlasy som si učesala a nechala rozpustené.
Počula som ako Sebastian kráča dole. Mňam zasa budú úžasné raňajky. Dúfam že ma nejako prekvapý. Niečim sladkým. Napríklad vaflami s čokoládov a šlahačkou. Mňam.
