Volám sa Grace Laurenc. Žijem si kľudný život so Sebastiánom. Sebastián je môj brat. Nevlastný brat. Máme sa veľmi rady. Možno až príliš na to že sme súrodenci.
Ráno keď som sa DEFINITÍVNE zobudila videla som ako sa otvárajú dvere. Prišiel Sebastián aj s raňajkami.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Večer som ťa preniesol aby si neprechladla„ ó takže viem ako som sa sem dostala.
"Ďakujem„ usmiala som sa a pohladkala som ho po líci.
"Čo nás dneska čaká?„ spýtala som sa ho.
"Mhhh...„ pozrel sa na papier s programom.
"Dneska si máme pozrieť pláž.„
"Super, teším sa.„ povedala som s plnými ústami.
"Dobre prezleč sa za 30 minút sa stretneme dole.„ súhlasne som prikývla a šla som do kúpeľne.
Spravila som rannú hygienu a obliekla som si plávky.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zobrala som si kabelku do ktorej som si nahádzala penaženku, mobil, polaroid, krém na opaľovanie a vodu.
Zišla som všetky schody dolu a čakala som Sebastiána. Keď prišiel obhliadol si moje telo v plávkach a usmial sa na mňa.
"Môžme?„
"Môžme!„
To "môžme? Môžne" nemala byť imitácia okay? Okay! Skôr to bola len otázka na zahnanie trápneho ticha.
Chytili sme sa za ruky a išli sme na pláž. Cesta trvala cca. 15 minút. Už som sa nevedela dočkať na vlny mora.
Zachvýľu sme sa ocitli v strede cesty. Bol tam stánok so zmrzlinou. Bola to nejaká špeciálna zmrzlina. Mala tvar zvierat. Keď som to uvidela hneď som to musela mať.
"Sebastián?„
"Grace?„
"Nedáme si zmrzlinu?„ pokývol hlavou a ja som sa ako malé decko rozbehla ku stánku so zmrzkou.
