Vianoce 🎁
Ráno som sa zobudila a on bol vedľa mňa. Vstala som z postele a pousmiala som sa na ňho.
"Dobré ráno„ šepol rozospatým hlasom.
"Dobré„ vrátila som mu úsmev.
Kedže boli dnes vianoce ako inak sme rozbaľovali darčeky.
"Jéj ďakujem.„ povedal Sebi a otváral krabičku od hodiniek.
"Páčia?„ spýtala som sa neisto.
"Áno, a veľmi.„ povedal a objal ma.
"Teraz ty!„ podal mi malú taštičku.
"Čo v tom je?„
"Uvidíš, otvor to!„
"Wau ďakujem.„ bola to sada rúžov od značky Mac.
Znovu som mu venovala jedno objatie.
"Stalo sa niečo?...Vieš v poslednej dobe si nejaká divná.„
"Ja ja ti musím niečo„ zlomil sa mi hlas.
Sebastián sa na mňa pozeral a čakal čo zo mňa vypadne.
"Pamätáš sa keď som ti vravela že som zjedla tú skazenú rybu. Tak tá ryba skazená nebola. Ale ajtak sa vo mne zdrží 9 mesiacov.„
"Počkať ty si?„ prykývla som.
"A je to určite moje?...Vieš nespala si s niekym iným okrem mňa?„
"Akože kedy som to mala stihnúť? Nie nespala!„ začala som mať nervy na jeho reči a na to že mi nedôveruje.
"Grace nemôžeš si ho nechať!„
"Akože ja? My! Sme v tom dvaja chápeš? Ja ho nedám preč! To dieťa je naše a ja ho milujem!„
"Grace nebuď hlúpa... Zaplatím to„
"Ty nebuď hlúpy! Ja si ho nechcem vziať!„
"Tak fajn ty to oľutuješ!„
"Jediné čo ľutujem že som si s tebou vôbec začala ty, ty....Hnusný hajzel!„
prehovorili so mňa materinské hormóny.
"Nie si jediná ktorú to mrzí!„ zkríkol a tresol dverami.
YOU ARE READING
Sebastián /SK/
Teen FictionVolám sa Grace Laurenc. Žijem si kľudný život so Sebastiánom. Sebastián je môj brat. Nevlastný brat. Máme sa veľmi rady. Možno až príliš na to že sme súrodenci.
